6 dôvodov prečo sa aj matky MUSIA socializovať!

Hovorí sa, že keď sa vám narodí dieťa, už nikdy nebudete sama. Pravda. Ani v kúpeľni, ani na záchode. Ale nie je spoločnosť ako spoločnosť. Hoci ma neskutočne baví každý deň odpovedať na 1348 otázok „PREČO“ (a to som dúfala, že Karol si túto fázu nahradí vlastnou otázkou OD ČOHO, nakoniec mu asi prišla nepostačujúca a prišlo aj na ono 5-písmenové slovo), občas to chce aj otázky typu: „A u vás to bolo ako? Aj vám to robieva/l?“ Preto milé matky na rodičovskej nedovolenke, socializujte sa! Včera bolo neskoro… Ak ste mamina, ktorá popri deťoch do 3 rokov pracuje inde ako doma za počítačom, máte o starosť menej. Vy ostatné, ak vám môj vyargumentovaný úvod nestačil, prinášam ďalšie dôvody!

Slovná zásoba

Nepôjdem okolo horúcej kaše, matky môžu mať problém so slovnou zásobou. Darmo denne čítate množstvo beletrie a spievate veľa piesní, sú slová, ktoré v bežné dni pri dieťati nepotrebujete. Nehovoriac o fáze potomka bababa, gugugu a pffffff. Tam končí všetka sranda. Konverzácia s manželom alebo inými rodinnými príslušníkmi sa stáva ú t r ž k o v i t o u, lebo si dávate pauzu, kým prídete na správne slovo, respektíve aspoň na nejaké slovo. A práve socializácia vám v tomto smere môže vypomôcť. Iní ľudia prídu a rozprávajú a používajú množstvo krásnych slov, ktoré ste už dávno nepočuli. Teraz sa pýtate: „Dobre, ale čo ak sa socializujem iba s inými matkami?“ Nebojte sa, ani iné matky vám nie sú na škodu. Pretože, po prvé – majú dieťa v inom štádiu vývinu a po druhé – ostali im v memórii iné slová ako vám, takže sa môžete vzájomne dopĺňať. Jáj a ešte môžete hovoriť v súvetiach tak komplikovaných (pretože vám deti v priebehu jednej vety aspoň 5-krát narušia tok myšlienok), že to iba iná matka pochopí, hoci už hovorený text nedáva žiaden logický zmysel.20180823_185121

Deti a ich kamaráti

Deti sú individualisti. Hračky, knižky, kuchynské náčinie, mydlá, zubné pasty, papuče, odevy sú ich. Keď im to práve vyhovuje. A najviac im to vyhovuje, keď príde návšteva s inými deťmi. Vek a pohlavie návštevnej ratolesti väčšinou nehrajú rolu. Aj keď u Karola to v zárodkoch jeho osobnej socializácie na ihriskách vyzeralo, že dievčatá nebudú mať problém. Raz sa hral v pieskovisku a o čosi staršie dievčatko  prišlo k nemu, vzalo mu lopatku z ruky a išlo sa s ňou hrať. Už som čakala hysterický výstup, keď tu zrazu nič. Nechal dievčatko, nech sa pohrá s jeho lopatkou. Napriek mierne násilnému aktu, som bola rada, že sa incident udial bez zbytočných výlevov. Ale veru, jedna lastovička leto nerobí  a realita všedných dní ukázala, že môj prvorodený zatiaľ džentlmen nie je. Ale hovorím si, že práve tréning robí majstra, či? Preto má Karol veľa kamarátov aj kamarátok: Alicku, Teuška, Alexa, Riška, Leušku, Viktorka, Leona, Martinka či najnovšie Lujzu. Väčšinou však zatiaľ ide takpovediac o „papierovo silnejších“ kamarátov, pretože v skutočnosti dochádza k častým kolíziám. Ale ako správne matky to s ich kamarátstvom nevzdávame.20190116_103204

Nielen kojacia podporná skupina

Dnes sa často matky stretávajú na rozličných dojčiacich podporných skupinách a ja si robím s kamoškami naladenými na podobnú vlnovú dĺžku, vlastné. Priznávam, že na regulérne organizovanej skupine som doposiaľ nebola. Vystačím si so súkromnými. Výhodou tých mojich je, že si nemusíme dávať servítku pred ústa a bez problémov a hanby rozobrať všetko, s čím sa na rodičovskej nedovolenke stretávame. Aj keď treba povedať, že u mnohých matiek akékoľvek stopy hanby zostali kdesi na pôrodnej sále, najneskôr na šestonedelí. Keď vaše útroby a prvé pokusy nakŕmiť potomka vidí polovica gynekologického oddelenia, už ste viac otrlé. Ale pozor, napriek všetkému, by ste na nejaké hranice nemuseli zabúdať. Napríklad, ak stretnete v električke inú matku s kočíkom, ktorú vidíte prvýkrát, nemusí hneď vedieť o vašich prvotných problémoch s kojením a prisávaním, ostatní cestujúci si pravdepodobne nekupovali lístok s tým, že ako bonus dostanú lekciu z laktácie. Ale späť k téme. Socializácia s inými matkami je neraz kľúčová na prežitie jedinca (-v tomto prípade matky). Tipy a triky, recepty, kruhy pod očami aj uistenia, že nie ste najhoršia matka na svete sú neraz lepšie ako pohár vína (neľakajte sa, vravím neraz, nie zakaždým!). A ruku na srdce, aj keď vieme, že porovnávanie detí je zbytočné asi ako ponúkať bravčový rezeň Bukovskému, občas dobre padne vidieť, že váš lásky kvet je v niečom lepší ako jeho rovesník. Inokedy zas nie.

Ne/upratovanie

Ďalším dôvodom je, že ak čakáte návštevu, snažíte sa svoj príbytok ukázať v lepšom svetle. Preto návštevám a upratovaniu zdar. Samozrejme sú aj také návštevy, pri ktorých sa neunúvate vytiahnuť vysávač zo skrine, prípadne také, ktoré vám pri luxovaní podajú pomocnú ruku. Ale tak to má byť. Ideálne rozvrhnutie návštev by mohlo byť nasledovné:  v deň najväčšieho poriadku si dohodnete ľudí, na ktorých chcete spraviť najväčší dojem, na ďalší deň takých, čo vás poznajú dlhšie. Pri oboch typoch sa samozrejme ospravedlníte, že ste nestihli poriadne upratať, aj keď je očividné, že ste do noci leštili zrkadlá. Čím dlhšie nemáte utretý prach, tým bližších kamarátov si môžete zavolať. Na záver zostávajú najskalnejší, ktorí vám v trápení pomôžu (samozrejme rodina sa vymyká väčšine pravidiel, má vlastné!). Ak máte doma stále upratané a obedujete z čínskeho porcelánu, prepáčte, že ste tento odsek vôbec museli vidieť. A nasledujúci rovno preskočte.

 Hygiena

Ono, nechcem, aby ste si mysleli, že som humusáčka, ale poviem pravdu, niekedy si umyjem zuby len ústnou vodou alebo žuvačkou (snáď to nečíta môj zubár). Hold, sú dni, kedy zabudnem, nestihnem alebo to nie je priam fyzikálne možné. Podobne je to žiaľ aj s vlasmi, ale dnes je wet/greasy look stále trendy, či? Zvyšok tela sa snažím udržiavať v bdelosti každý deň, ale moje nohy by sa pokojne mohli zúčastniť hnutia za chlpatý január, či aký mesiac to teraz dávajú po celom svete ženy s chlpatými pazuchami do hashtagov. Ale prečo o chlpoch a nepeknom dychu teraz píšem? Jednoduché vysvetlenie. Keď čakáte návštevu, dáte svoju telesnú schránku aspoň trochu do poriadku, lebo možno aj nejakú fotku švacnete na sociálne siete, tak nech vyzeráte fresh aspoň tam. A socializácia vám ako bonus môže upratať v hlavičke. Takže máte vybavenú aj psychohygienu.

Kto s kým, kde, čo robili

Spomínate si ešte na hru spred éry mobilov? Stačil na to hárok papiera, „pár přátel“, písacie potreby a schopnosť zohýbať papiere tak, aby nebolo vidieť, čo napísal dotyčný pred vami. A vyšli z toho skvosty typu: Upratovačka s Ibim Maigom na Madagaskare sadili repu. A iné. A práve veľa „a iné“ sa môžete vďaka socializácii dozvedieť. Vy možno nestíhate sledovať spoločensko-politicko-globálno-regionálne dianie, ale vaša návšteva môže byť zorientovaná. A nemusia to byť iba kamaráti, ktorí sa cestou plienok, mlieka a príkrmov ešte nevybrali. Lebo aj tu platí niečo podobné ako pri slovnej zásobe iných matiek.  A hlavne, nemusí ísť o terno správu o Rytmusovom prvom Prince of Pop, stačí pikoška o tehotnej bývalej spolužiačke, ženatom kolegovi či kamarátkinej novej profesionálnej výzve. Bohužiaľ, niekedy sa nedozviete NIČ, pretože buď rozprávate iba VY o materských zážitkoch a rádoby vtipných skúsenostiach, alebo ani nestihnete poriadne rozvinúť debatu. Dieťa vám totiž ukradne návštevu do jeho izby, prípadne sa celý čas aktívne zapája do diskusie, až to nakoniec vzdáte. Ale rozhodne to nevzdávajte s pokusmi o socializáciu, aj keď ju niekedy logistika a putujúce choroby komplikujú. Tých pár hodín (skoro vždy) stojí za to.

Ste už dostatočne diagnóza Matka? Tento KVÍZ odhalí viac, ako chcete

Aj vy už máte dosť kvízov, v ktorých ste ako Sokrates, viete, že nič neviete?! Aj vy si hovoríte pri otázkach, toto som už niekde počula, ale tá hmla v hlave je silnejšia? Aj vás už dostal kvíz na úplne banálnu otázku? Tak je čas spraviť si kvíz, ktorý odhalí holú pravdu. Nie ste hlúpa, máte len špeciálnu diagnózu! Diagnóza Matka ešte asi nie je definovaná v encyklopédiách, ale MY vieme svoje. A preto, toto je prvý zo série špeciálnych kvízov, ktoré odhalia, ako veľmi hlboko ste už v r… rodičovstve zahrabané. Úvodný kvíz mapuje prvé tri mesiace s dieťaťom. Je vhodný pre matky aj nematky, pre otcov aj neotcov, veď neuškodí si overiť, ako na tom ste.

(Pozn. Tento kvíz vznikol na môj popud po tom, čo ma bratm pozval zahrať si kvíz skrz nemenovanej sociálnej siete, aby som zistila, že aj to málo, čo v tej hlave bolo, z nej vyprchalo ako bublinky zo silvestrovského sektu. Ako som odpovedala na záludné otázky typu, ako sa volal Bruce Willis vo filme Smrtonosná pasca, som si v duchu vravela, že keby tam boli otázky z oblasti materstva, bola by som na tom 100-krát lepšie, ibaže by nie!).
Pripravte si papier a písaciu potrebu, toto nie je jeden z tých moderných kvízov, kde sa vám hneď vyzelenia okienka a vybehnú štatistiky. Ale z a r u č e n e ide o odborné otázky a ešte odbornejšie vyhodnotenie…

KVÍZ (pozor, pri jednej otázke sú správne 2 odpovede, muhaha)

1. Koľko týždňov trvá štandardné tehotenstvo?
a, 40
b, 37
c, 52

2. Ako dlho trvá šestonedelie?
a, 600 dní
b, 6 týždňov
c, 6 mesiacov

3. Čo je to kolostrum?
a, prvá tekutina matkinej mliečnej žľazy
b, mledzivo
c, zhromaždenie matiek

4. Akú hodnotu má mať ideálne Apgar skóre?
a, 1
b, 5
c, 10

5. Čo nazývame smolkou?
a, malú smolu
b, prvú stolicu novorodenca
c, výtok z oka novorodenca

6. Ako sa nazýva rozostup priamych brušných svalov, ktorý sa často objavuje u matiek po pôrode?
a, diastáza
b, dialýza
c, linea alba

7. Čo sa pri zdravých novorodencoch zvykne označovať ako kýpeť?
a, zvyšok placenty
b, prvé nechty
c, zvyšok pupočnej šnúry

8. Načo slúži rektálna rúrka?
a, na kontrolu stolice dieťaťa
b, na pomoc pri zastavených vetroch dieťaťa
c, na prevenciu zlatej žily u dieťaťa

9. Aká vakcína sa podáva dieťaťu v treťom mesiaci života (ak ho matky vezmú k lekárke)?
a, hexavalentná vakcína
b, MMR vakcína
c, pneumokoková vakcína

10. Ktoré dva vitamíny sa podávajú novorodencom?
a, D a K
b, D a B
C, D a C

VYHODNOTENIE

(ɐ ˙10 ‘ɐ ˙9 ‘q ˙8 ‘ɔ ˙7 ‘ɐ ˙6 ‘q ˙5 ‘ɔ ˙4 ‘q ‘ɐ ˙3 q ˙2 ‘ɐ ˙1 :ǝpǝʌodpo ǝuʌɐɹds)

0-1 správna odpoveď

Milé od vás, že ste si spravili tento kvíz, ale verím, že ste to mysleli čisto ako recesiu. Lebo ak sa s týmto počtom odpovedí chystáte, alebo nebodaj nejaké dieťa máte, verím, že na to nie ste sami. Potrebujete pomoc! Je síce pravda, čo Joey hovoril v Priateľoch, že dieťa je malé a že sa dá v prípade potreby hocikde položiť, ale nie je to s mini ľuďmi zas úplne easy. Na druhej strane, ako vravieva manželova mama: Deti prežijú skoro všetko! Ale priatelia, budete to riskovať? A mimochodom, možno by nezaškodilo trochu si preopakovať pár učív z biológie, just in case.

2-4 správne odpovede

Okej. Niekam sa blížime. Ak ste práve zistili, že z vás budú rodičia, nemáte problém, vedomostné nedostatky doladíte v nasledujúcich deviatich mesiacoch (plus mínus, podľa toho, ako veľa času uplynulo od oplodnenia vajíčka spermiou – nemáte začo, tento poznatok je bonus). Naproti tomu nedostatky odvahy, pripravenosti, istoty už nedoladíte nikdy, ale zato sa to pekne vyrovná s nedostatkom spánku, času a socializácie. Ale pozor, ak už doma nejaké radostné detiská máte, možno by ste sa mali na ne z času na čas lepšie pozrieť, viete, pre istotu. Či sú v poriadku. Lebo možno kde tu zabudnete na vitamín alebo proste neviete, čo z vášho dieťaťa opadáva. A nezabudnite, rodičovstvo je nákazlivé, určite nájdete v prípade potreby správneho priateľa na telefóne (ideálne takého, ktorému vyšlo v tomto kvíze viac bodov ako vám). V každom prípade by som sa u vás vyhla diskusiám na známom portáli s farebným kopytníkom.

5-7 správnych odpovedí

Gratulujem. Myslím, že ste ako tak pripravení na rodičovstvo. Respektíve už ste priemernými rodičmi. Nič príliš neriešite, ale ani nie ste úplne mimo, ak zavítate s dieťaťom do poradne k detskej lekárke. Neviete síce úplne presne čo a prečo sa deje, ale zato ani zbytočne nedramatizujete a nerobíte predčasnú paniku. Ale skôr, ako sa začnete poklepkávať po pleci, ako dobre ste si viedli, UPOZORNENIE! Postupom času môže táto priemernosť nabrať na obrátkach. Napríklad s vyšším počtom detí. Lebo pri každom ďalšom dieťati riešite toho o psí chlp v detských ústach menej. Takže, ak ste mali teraz 5 bodov, o dva roky môžete klesnúť na 3. Radím vám, prečítajte si aj predošlý odstavec. Preventívne.

8-11 správnych odpovedí

Áno, dali ste to! Ste oficiálne diagnóza Matka. Máte vedomosti a nebojíte sa ich použiť. ALE! Nie vždy je všetko iba o správnych odpovediach, však áno. A niekedy ich ľudia ani nechcú počuť. Napríklad, ak nepoložili žiadnu otázku. Nuž, niekto to už musel povedať! Ak si od vás ľudia nepýtajú radu, tak im ju nedávate. Mrzí ma, že práve z kvízu ste sa to museli dozvedieť, ale asi ste v škole nedávali na etike pozor. Samozrejme česť výnimkám. Sú aj rodičia, ktorí síce vedia, ale poznajú nepísané pravidlo, že mlčať je zlato. V každom prípade vám želám ešte veľa správnych odpovedí aj rozhodnotí, pretože bude húř (posledné dve slová čítajte s českým akcentom).

Vianočné mystérium alebo Ako sme prežili sviatky s dvoma deťmi!

Aká by som to bola dvojmatka, keby som si nezapindala na uplynulé dni. Skôr, ako ma ukameňujete za dehonestovanie týchto najkrajších dní roka, čítajte ďalej.

Stihla vs. No a čo

Moja mama vravieva, že byt má slúžiť mne a nie ja bytu. A musím povedať, že si túto múdrosť pri dvoch deťoch stále viac beriem za svoju. A pred sviatkami to platilo dvojnásobne. Vianoce som toho roku poňala dosť lowcostovo, nie v zmysle darčekov, ale chystania vianočnej atmosféry v podobe umytých okien, napečených koláčikov a podobných srandičiek, ktoré som odignorovala. Ale kde tu sa vyskytol aj vianočný zázrak. Tak napríklad vianočný stromček sme mali už 9. decembra. Bolo to síce preto, že sme absolvovali vianočné fotenie doma a aspoň niečo malo onen sviatok pripomínať. Ale dôležitý je výsledok. Ostatné vianočné dekorácie som pripravila 19. decembra na počesť kamarátok z bývalej práce a tu prichádza aj prvý vianočný zázrak. Zuzka mi napiekla medovníky. Veľa medovníkov. Veľa ich síce do štedrého dňa nevydržalo, ale boli vynikajúce. Pár pozostatkov som využila na ozdobu vianočnej ovocnej tabule. Za ďalší vianočný zázrak považujem, že sme s Karim dokázali vyrobiť niekoľko vianočných ozdôb. O ich umeleckej hodnote pomlčím, povedzme len, že Karol asi zdedí umelecké vlohy po maminke… Ale na druhej strane, vďaka bohu za moderné vymoženosti, pretože dnes robia naozaj krásne nálepky. Okrem toho sa mi podarilo zabaliť cca 26 kusov darčekov. Zostala som síce kvôli tomu hore dvakrát do štvrť na dve, ale predĺžila som si to vlastným pričinením, lebo som na baliaci papier dorábala ligotavé venovania… (Len poviem, že glitre a Vianoce rozhodne patria k sebe.)20181224_011604

Na Štedrý deň som síce nemala umyté ani tie okná, ani som v ten deň neumyla dlážku, zato som stihla pozrieť Pelíšky a s Karolom rozprávku o Lietadlách a nechať sa asi 8-krát ogrcať našou benjamínkou. Na večeru som vypražila krásnu kapru – akoby Karol povedal, všetci sme sa dali do poriadku (ja som si dokonca umyla vlasy. Karol mi dovolil, nevrešťal, ešte mi aj pomohol s fénovaním. Robí pokroky ten chlapec, možno raz príde deň, keď budem môcť ísť niekam bez plaču. Jeho myslím). Počas sviatočnej večere si síce Karol skoro grcol Vineu a ja som druhý chod jedla s ceckom von, lebo sa aj Táňa chcela zapojiť do stolovania, ale naše prvé Vianoce ako štvorčlenná rodina hodnotím pozitívne. A to nechýbal ani Karolov povestný hysterický záchvat. Večer sme si s drahým dopriali aj našu vianočnú klasiku Love actually, akurát som počas filmu nechtiac dvakrát zaspala (všetko je raz prvýkrát).

Darčeky a to ostatné

Jedna vec sa rozhodne zmenila oproti vlaňajšku. Časový manažment. Ak som si myslela, že s jedným Karolom nič poriadne nestíhame, tak ak k tomu pridáme ešte jednu Táňu, je to ešte more fun. Ale polhodinové meškanie na rodinný obed je niečo ako akademická štvrťhodinka, takže našťastie Ježisko stihol prísť všade, kde bolo potrebné. Postupne sa už Karol ani nezdržiaval zbytočnými zdvorilostnými formulkami a rovno sa odprevadil k stromčeku. A hoci nevie čítať (viem, viem, čo som to za mater…), nejako šiestym zmyslom vždy uhádol, ktorý dar mu v tej ktorej domácnosti Ježisko nechal. A s pribúdajúcim vekom už naberá aj potrebné rozbaľovacie schopnosti. Kým prvé Vianoce jeho vianočné video vyzerá veľmi rozpačito, lebo iba stojí pri krabici a v podstate sa iba díva na obrázok snehuliaka, ktorý mu tam mama nakreslila, toho roku, trhal, otváral, skúmal všetko, čo mu prišlo do cesty. Ale aby som nepísala len o dieťati číslo jeden. Táňa si Vianoce užila so všetkou parádou… Ááá, čo to trepem, netušila, čo sa deje, povedala by som, že sa na to z vysoka vysrala, ale to by bola lož, lebo dievča nemalo stolicu 5 dní. Aspoň sa na to vyprdla, keď už nič iné a mňa bavilo otvárať darčeky aj za ňu (áno, mám rada darčeky. Áno, mám 32… No a čo).         20181225_201957

Ale nebolo to samozrejme iba o darčekoch. Veľa sme aj jedli. Všetci spolu, každý zvlášť, postojačky, posediačky, počas pozerania televízie, počas hrania sa s novými hračkami, či len tak z dlhej chvíle. Ale ja sa môžem vyhovárať aspoň na kojenie. Či? Každopádne som rada, že napriek tomu, že som doma nerobila majonézový šalát, ušiel sa mi hneď na troch miestach. Mám aj vlastný rebríček, ale prezradím len víťaza… Maminkin, ako inak. Och, dúfam, že raz vyhrám podobnú súťaž aj u mojich detí (som len TROCHU súťaživá a množstvom alkoholu sa môj stav zhoršuje, ale zas ako matka sa k veľkým objemom alkoholu práve nedostávam…).

A aby som nezabudla. Jedna bezdetná blogerka napísala na Instagram niečo v kontexte, že počas Vianoc konečne odložila mobil a stihla dokončiť nestíhance, bola len v pyžame a mala pokoj. Som si to prečítala a predstavila som si, aké by to asi bolo. Mať pokoj, spať do desiatej, stihnúť resty z celého roka, pozerať všetky obľúbené vianočné rozprávky bez toho, aby ich niekto stále prerušil otázkami Prečo? alebo grckami na plece, neriešiť, či sú všetky deti najedené, prezlečené, dýchajúce, či mi zase netečie mlieko na čerstvo vypratý odev a viete čo, so všetkým pátosom, nemenila by som. Síce som si tieto Vianoce veľmi neoddýchla, lebo som sa dvakrát pristihla, že som zaspala pri dieťati, ktoré ma ohlásilo od večernej chvíľky televízie (raz som sa ani nestihla odlíčiť a to už v mojom veku ozaj nie je rozumné). Boli to najkrajšie Vianoce doteraz (a to som v troch rokoch dostala od Ježiša môj prvý vlastný bicykel). Už sa teším na budúci rok.

7 rozdielov, keď čakáte prvé dieťa a keď ste tehotné znova!

Už sa nejaký 14.ty piatok radím medzi hrdé dvojmatky, ale chcela by som sa vrátiť v čase a odhaliť tajuplné zákutia druhého tehotenstva. Možno nájdete na internetoch články, v ktorých vás poučia o rozdieloch medzi prvým a druhým očakávaním, ale skutočnosť je ešte trochu inde…

1. Budete tehotná dlhšie!

Nie, neprepadla som na gympli z biológie a viem, koľko má trvať jedno tehotenstvo. ALE už aj meteorológovia vedia, že pocitová a reálna teplota sa môžu líšiť. O svojom druhom tehotenstve som tušila skôr, ako mi ho potvrdili tehotenské testy. Preto čas, keď som konečne išla ku gynekológovi a povedal mi, že je všetko tam, kde má byť, bol mimoriadne dlhý. A celkovo prvý trimester p o c i t o v o trval pol roka. Možno k tomu pomohol fakt, že hoci som mala v bruchu iné pohlavie, ako v prvom prípade, rovnako som si užila nevoľnosti, dokonca k nim pribudlo aj občasné grcanie zo zubnej kefky. Pre menej znalé tehotenských pomerov, nepovracala som sa z pohľadu na ňu alebo pri jej kúpe. Ale ak náhodou skončila trochu hlbšie v ústach (rozumej zuby múdrosti), nebolo cesty späť. A v mojom prípade bolo úplne jedno, či som riešila dentálnu hygienu na prázdny žalúdok alebo nie (aj keď minule som sa dozvedela, že nevoľnosti boli v podstate výplod mojej hlavy, pretože je to hlavne o psychike! Tak som opäť trochu múdrejšia, chvalabohu).

2. Tehotenstvo nezostane nepovšimnuté

Veľké brucho je dosť dobrým signálom, ale aj skôr sa môžu objaviť jasné znaky toho, že sa niečo deje. Aby som bola konkrétna. Karolovi sme nevraveli, že bude mať súrodenca od úplného začiatku, čakali sme, nech mi aspoň trochu narastie brucho (a nemuseli sme dlho čakať, ak mám byť úprimná). Ale syn je veľmi všímavý a úprimný typ, hneď postrehol zmeny na maminkinom tele. Raz ráno sedím celá dopotená na záchode a cikám, keď zrazu príde Karol za mnou a vraví: „Mama je mastná.“ Pomyslím si: „Áno, hormonálne zmeny si vyžiadali svoju daň, ale nemyslím si, že je vhodné, aby si ako budúci chlap hovoril takéto veci akejkoľvek tehotnej žene,“ ale keďže má len niečo vyše dva roky, poviem iba: „Áno, maminka je mastná.“ A nechám ho po mne spláchnuť záchod.

3. Už jedno dieťa (prípadne viac) máte

Kým pri prvom tehotenstve ste sa mohli nechať „ňuňuškať“ v zmysle: „Toto je pre mňa ťažké, jój, toto ja už nemôžem robiť, musím si nôžky vyložiť, ešte si pár hodín pospinkám,“ a tak ďalej do nekonečna… Pri druhom tehotenstve už na blbosti nemáte čas, lebo prvé dieťa má svoje aktuálne potreby. Napríklad hľadanie auta pod gaučom TERAZ, hranie sa na skrývačku alebo chodenie maminke „hopi“. Okrem toho, musí jesť KAŽDÝ deň (aj keď ono vás bude sem-tam presviedčať, že mu stačí jedlo – čo ja viem – obdeň), takže ani vareniu sa veľmi nevyhnete. Aj umývať sa ešte musí a ako dobrý príklad sa umyjete s ním, hoci sa občas pri tom povraciate (viď bod číslo 1). Takže musím povedať, že druhé a každé ďalšie prípadné potomstvo musí byť už od brucha otrlejšie a odolnejšie, lebo nie je tým jediným, okolo ktorého sa točí svet tehuľky (pozn. autorky: Slovo tehuľka a iné variácie v téme potomstva, ako snažilka a čo ja viem čo, by mali zakázať! Ale pre tento jeden prípad som neodolala a musela ho pri takom plnom vedomí, pri akom matka o jednej v noci môže byť, použiť). Nech však nie som pokrytec, z času na čas, som si aj ja pospinkala, poležkala či nič nerobila. Väčšinou vtedy, keď zakročil otecko a zobral dieťa číslo jeden von alebo iba preč z matkinho dohľadu. A keď tatko doma nebol a mama aj tak chcela trochu poľaviť, ešte vždy tu bol (a stále je) kamoš menom YouTube.

4. Už to nie je iba o vašom tehotenskom pupku

Pri prvom tehotenstve je všetka pozornosť na vás a vašom brušku, ktoré si ľudia radi pochytkajú (pripomínam, nerobte to), ale pri druhom je dôraz na dieťati. Často prichádza na rad otázka: „Čo by si chcel, bračeka alebo sestričku?“ A vy si v duchu hovoríte, nech nepovie bicykel, ako to bolo v jednom starom vtipe. Keď už pohlavie viete, tak sa otázka mení: „A tešíš sa na sestričku?“ Holt, čo mu iné zostáva. Keby chudáčik aj povedal nie, asi ju už za ten bicykel v hniezde záchrany nevymeníme. A v neposlednom rade je na pretrase otázka mena. Fakt, že ste sa rozhodli, nehovoriť meno a nechať ho ako prekvapenie, veci neuľahčuje. Aspoň má dieťa priestor na vlastné výtvory. V našom prípade to bola Vlaďka. Podľa vzoru mojej trénerky z tehotenských cvičení v Bellykick (odporúčam). A funguje to i recipročne. Aj on má otázky… A na tieto ste v prvom tehotenstve rozhodne nemuseli odpovedať. „Od čoho je v brušku bábätko? Aj starká má v brušku bábätko?“ Prípadne sa chce už teraz deliť o zážitky s bábom v bruchu: „Ukázať McQueena sestričke.“ Alebo má naopak záujem vrátiť sa v čase: „Aj Karol ide do bruška,“ pričom sa vám skryje pod šaty a vy ho musíte znova porodiť. Tieto akože pôrody sú našťastie podstatne rýchlejšie a menej bolestné. Ale zato ich je viac.

5. Kolobeh oblečenia a ostatných vecí

Druhé dieťa je v mnohom lacnejšie na prípravu ako prvé. Logicky. Ideálne, ak čakáte rovnaké pohlavie, ale aj situácia: prvý chlapec, druhé dievča je v pohode. Opačne môže byť problém s množstvom ružovej v chlapcovej garderóbe. U nás išlo o variant najprv chlapec-potom dievča, takže no stress. Ibaže by nie… Lebo je síce super, že máte všetko odložené (a väčšinu vecí aj reálne nájdete), ale bez povolenia to nepôjde! Áno, starší brat musel dať súhlas na požičanie bodyčiek, ponožiek, nohavíc, detskej postieľky, deky, kočíka či hračiek. Ešteže sa u nás kojenie v tom čase už dlhšie nepraktizovalo, lebo neviem, neviem, či by cicky tak ľahko požičal, predsa je to chlap…

6. Návštevy lekára

Pri prvom požehnanom stave (potrebovala som synonymum, nesúďte ma), chodíte k lekárovi len s malým stresom, či všetko napreduje, ako má. A ak áno, máte zvyšok dňa voľno a môžete si ísť pospať, niečo pekné kúpiť (nie na seba samozrejme, veď načo investovať do takého objemu), alebo len jednoducho nerobiť NIČ. Pri návštevách lekára počas druhého tehotenstva toto nehrozí. Jednak riešite logistiku, ako čo najviac zabaviť decko, aby si váš odchod nevšimlo, musíte sa tiež ponáhľať domov, lebo vášmu aktuálnemu zamestnávateľovi budete darmo strkať papierik o celodennom vyšetrení do ruky. Potom sa občas môže stať aj také čosi, že vám zavolá sestrička z ambulancie lekára, že kde toľko trčíte, lebo máte meškanie na ultrazvuk! A je jej jedno, že to bolo 8 minút, pretože ste museli počkať na moment, keď sa dieťa číslo jeden nerušene hrá s otcom, aby ste sa mohli vypariť, s prepáčením, ako prd z gatí. Nebudem radšej kalkulovať, koľko eur ma v prepočte asi stál ten telefonát, keď som si u súkromného lekára platila 100 eur za trimester.

7. Pobyt v pôrodnici

Ono, tento bod tu technicky nemá čo robiť, ale je prirodzeným vyústením deviatich mesiacov a šiestich bodov spomenutých vyššie. Pobyt v pôrodnici je diametrálne odlišný od prvého! A nie je to len tým, že som po prvej skúsenosti menila pôrodnicu. Tak napríklad, kým prvýkrát neviete ani ako prebaliť dieťa, čo je to smolka alebo kolostrum (áno, bola som dosť nenaštudovaná prvorodička, podľa hesla: Radšej sa zľaknúť, ako sa báť), druhýkrát sa už cítite ako súčasť personálu (hahaha, to teraz velice preháňam). Ale rozhodne už nie ste taká vyplašená a prípadný laxný prístup personálu vás nerozhodí. Skôr naopak, ste rada, ak vás nikto neotravuje a robíte si veci po svojom. Pocitovo rovnaké je ale dojatie nad ďalším členom rodiny, pričom ale časť z vás by chcela byť doma so starším dieťaťom, lebo sa cítite vynechaná z jeho života a nestihnete pokroky, hlášky a momentky, ktoré sa dejú počas dní, kým ste preč. Iné sú aj návštevy. Kým po prvom pôrode prichádza muž po opici, po druhom príde s opičkou na krku, ktorá pri odchode z nemocnice reve, lebo mama nejde s nimi domov.
Intenzita a prítomnosť jednotlivých bodov sa samozrejme mení podľa veku a psychického rozpoloženia staršieho dieťaťa, ale ak sa chystáte hupsnúť na druhé, odborne povedané „snažilkovať“, tieto body majte na pamäti a ďalší požehnaný stav vás nezaskočí nepripravené.

Dieťa vydierač aj lov na sexi dekolt. Párty-matka čelí náročným výzvam!

Pozvánka na svadbu, ak nie je vaša, vždy poteší, lebo nemáte takmer žiaden stres, iba zábavu a ešte sa môžete aj pekne obliecť. Je tu ale jedno maličké ALE. Keď už máte dieťa, svadby a iné spoločenské udalosti, nie sú úplne to, čo bývali. Jednak vás ľudia menej volajú, hlavne, ak majú obavy, že sa na akcii ukážete aj s deťmi (povedzme si úprimne, nie každý váš kamoš je práve baby friendly), prípadne to na poslednú chvíľu odrieknete pre chorobu dieťaťa. A potom, aj keď vás zavolajú, nie je to pre vás už také lážo-plážo.

Výber outfitu a to ostatné

Ruku na srdce milé dámy, aká je jedna z prvých otázok, keď viete, že sa pôjde napríklad na spomínanú svadbu? Správne: „Čo si oblečiem?“ Ale pôrodom sa zmení aj hierarchia opytovacích viet. Na rad prichádza najprv otázka: „Čo s dieťaťom/deťmi?“ A až keď toto vyriešite, môžete sa pýtať ďalej. (Pozn. V prípade, ak dieťa beriete, sú tu aj iné otázky, do ktorých ale ani nejdem zabŕdať. Len spomeniem, že ak máte dieťa, ktoré je ešte nositeľné, treba riešiť aj to, aby vám šatka respektíve nosič, ladili k oblečeniu. Samozrejme, tiež som sa len priučila, vďaka nemenovanej skupine na sociálnej sieti.)

Keďže som v kategórii matiek, ktoré nezhodili tehotenské kilogramy ešte ani po prvom pôrode, pýtam sa aj nasledovné: „Má zmysel si niečo na veľké JA kupovať? V čom nebudem vyzerať ako vorvaň? Keď si dám dosť veľký výstrih, nevšimnú si moje brucho a stehná?“ Takže potom hľadáte variant, ktorý by správne odpovedal na väčšinu položených otázok. V mojom prípade boli neraz nápomocné mama, svokra i švagriná, ktoré si v šatníku nechali kúsky aj spred niekoľkých kilogramov a tak sa zakaždým našiel ako tak vhodný model. V konečnom dôsledku outfit už nie je priorita, lebo hocičo čo nie sú tepláky, legínsy alebo maskáčové šaty je vlastne výhra.

Mejkap a účes je doplnková záležitosť, ktorá pri vhodnom time manažmente a babysittingu druhého rodiča, či starkých pripadá tiež do úvahy. Na jednu svadbu som sa líčila sama priamo u kaderníčky a na druhú, mi vlasy robila manželova mama, kým Karol spal a Táňa bola v bruchu. A tiež som si popritom kreslila na ksicht tvár. Takže šaty, účes aj mejkap by boli, môžeme vyraziť. Ibaže by nie.

Separačná kríza dieťaťa vs. zmrzlina

Samozrejme, tu sa bavíme o prípade, kedy idete na spoločenskú udalosť bez svojej ratolesti. Ak nezdrhnete, počas jeho spánku, môžete sa stretnúť s výčitkami. Verím, že tie sa menia vzhľadom na vek potomka. U Karola to už bol srdcervúci plač, spojený s ťahaním za sukňu a vzlykom: „Mama nejde pječ!“ Môj vtedy dvojročný syn poňal svoj názor melodramaticky, ale tak efektne, že som ozaj zvažovala, či ísť, skoro mi aj slza vyhŕkla. Ale pri predstave, že si zničím mejkap a vyjde navnivoč kulmovanie, som sa prekonala a ponúkla babke alternatívy, ktorými by ho mohla zabaviť. A jedna naozaj zabrala. Zapredal ma za zmrzlinu. Určite by si ho babka získala aj nejakým videom z Youtube-u, ale keďže sme jej nestihli dať inštruktáž na jeho spustenie cez náš TV prijímač, Kari sa musel zaobísť bez videa plastelínky s prísľubom, že príde ujo opravár a Youtube opraví.

S pokojným svedomím sa teda veziem na svadbu, kde bude párty, párty, keď v tom pípne sms s takýmto začiatkom: Vymkol ma na balkóne… Takže zmrzlina až taký úspech nemala a Karol sa rozhodol babke pomstiť za to, že mi spravila účes a pustila ma tancovať na svadbu. Skoro som dýchať prestala. Ale pokračovanie smsky ma upokojilo. Karol nejakým zázrakom babke nakoniec dvere otvoril. Aspoň už vieme, že balkónové dvere sú ďalším nebezpečenstvom v zozname nástrah bežnej domácnosti. Koniec správy znel jasne: Bavte sa, všetko je ok. A ako správni rodičia, ktorí selektívne niektoré rady neignorujú, sme poslúchli.

Párty, párty!

Nepatrím k matkám, ktoré automaticky vyťahujú na ostatných mobil a hrdia sa svojím roztomilým potomkom, napriek očividnému nezáujmu okolia. Robím to, iba na vyzvanie. Oveľa väčšia zábava totiž je, ak stretnete na spoločenskej udalosti nejaký bezdetný pár, ktorý buď už nahlas hovorí o plánovaní rodiny alebo – a to je ešte lepšie – už svoj prvý prírastok čaká (teda hlavne ženská časť dvojice…). Spolu s manželom vieme veľmi trefne vyberať rodičovské historky z talóna, z ktorých môžu perspektívnym budúcim rodičom naskakovať minimálne zimomriavky vzadu na krku, hoci ich maskujú veselým smiechom. Veď sme s mužom velice vtipná dvojica. Muhehehe…

Ale zas, byť matkou na spoločenskej udalosti má aj svoje úskalia. Hoci si to nechcete pripustiť a snažíte sa otravné myšlienky vypudiť, niekde vzadu v hlave predsa len to decko ZOSTANE! Výsledok? Domov sa vám ísť nechce a zväčša ste tí, ktorí odchádzajú poslední, hoci viete, že to zajtra bude s a k r a m a n e t s k y bolieť, ale zato stalkujete smskami svoju babysitterku a.k.a babku, či je všetko v poriadku, či synček papal, kakal a nakoniec pokojne zaspal. Osobne mám najradšej vetu, ktorú pred odchodom opatrovateľkám-babkám, hovorím: „Keby hocičo, volaj, ja sa nejako dopravím späť.“ Pričom v skutočnosti myslím: „Len mi prosím ťa nevolaj, že reve, tak som sa už na tento deň tešila…“ Našťastie obe naše mamy môjmu kódovanému slovníku rozumejú, veď koniec-koncov samy ho svojho času určite použili, alebo po tom aspoň túžili.
Druhá vec je, že hoci výdrž máte vďaka prebdetým nociam ako mulica a nejaká párty vás nezastraší, (veď zas ich ani neabsolvujete toľko ako za starých čias pred pôrodom) vaše nohy už nie sú, čo bývali. Opätky síce nikdy neboli mojou silnou stránkou, ale teda, odkedy chodím hlavne po ihriskách, lesoch a pieskoviskách, už nemám dôvod ich vyťahovať zo skrine. A musím povedať, že nohy rýchlo zabúdajú. A potom bolia. Svine. Takže za dámičku, aspoň opticky, o pár kíl ľahšiu môžem byť len veľmi obmedzený čas. Čo už, aspoň donútim muža, aby mi z tých pár hodín, spravil na pamiatku veľa, veľa fotiek. A nohami nekončíme.

Karola som kojila (viem, že správne je dojčila, ale pre mňa je to rovnako nepekné slovo ako lízanka, takže iba pre mňa: kojila a lízatko. Ďakujem za pochopenie). A kojila som ho celkom dosť. Nie síce až tak, že by som odbiehala do škôlky, nech si ešte cucne (snáď nebude jeho vývin týmto odstavením poznačený trvalými následkami), ale stihlo to zanechať následky na mojich prsiach. Všetky podprsenky spred otehotnenia sú mi malé, tie čo som nosila počas kojenia, zrovna sexi dekolt nerobia, ALE našla som jednu záchranu. Vystužená podprda na kojenie z Lidla. Na samotné kŕmenie síce veľmi vhodná nebola, ale dobre drží tvar a prsia sa aspoň na chvíľu vrátili tam, odkiaľ sa kedysi dívali na svet. Len pozor na prudké pohyby, aby jedno z dvojice nezostalo smutne a bezvládne visieť na kolene (dobre, až také zlé to nie je, vždy ho totiž zachytí brucho). Inak sa môže matka veselo baviť na spoločenskej udalosti ako kedysi. Čo môže, musí! Lebo hoci potom dospáva celý nasledujúci deň, ak jej to dieťa dovolí, nakoniec z večierku načerpá aj veľa energie, aby ju mohla venovať tomu, čo (alebo skôr kto) je pre ňu naozaj podstatné.

Na toto si nezvykajte! Alebo, ako sa vám zmení život za 1 rok

Napriek tomu, že už ubehol rok od svadby manželovej sesternice (ahoj Miška, všetko dobré k výročiu), Iba nedávno som sa dostala k fotkám. Ich fotografka si ich totiž nechávala pre seba až do októbra! Pri ich prezeraní, som musela uznať, koľko pravdy je v onej známej vete TEN ČAS ALE LETÍ a v jej rozličných variáciách. Napríklad ako decko či skôr tínedžerka som neznášala hlášky maminých známych pri náhodnom stretnutí po rokoch: „Ja si pamätám, keď si bola ešte takáto malinká,“ a ukázali pri tom na rôznu vzdialenosť od zeme. Alebo: „TOTO je tvoja Dominika??“ Nieee (akoby povedal R. Procházka), mama si vymenila dcéru za novší, zaujímavejší model a práve ho vzala na predvádzačku po meste. To som vtedy ale netušila, ako silno ma vyššie spomenuté vyjadrenia dostihnú. Lebo rok dospelému človeku zväčša nepríde ako dlhá doba. Veď aj komunisti plánovali aspoň na 5 rokov dopredu! Nuž ale s deťmi je čas relatívny pojem. Takže, čo všetko sa za uplynulý rok zmenilo?
Zistili sme, že rigoróznu prácu stačí odpísať, že zmena premiéra ešte nemusí znamenať zmenu premiéra… Ale nie o tom som chcela, som príliš dlho na materskej dovolenke, aby som si dovolila komentovať spoločenské dianie. Iní to robia oveľa lepšie, takže Zomri a nelez starému adminovi do kapusty. Ja radšej zrekapitulujem iba témy prudko rodičovského charakteru u nás doma.

Iné voľnočasové aktivity

Takto pred rokom som mohla pokojne piť a fajčiť. Čo som napríklad na spomínanej svadbe aj využila (kto je bez viny, nech hodí špakom alebo vínovým pohárom). Teraz miesto toho kojím. A hoci ide o činnosť takú prirodzenú, že sa čoraz viac ťahá na verejnosť (proti vkusu žiaden dišputát, ale za moje cicky môžem povedať, že sa nechcú pretŕčať), rozhodne to nie je od začiatku činnosť jednoduchá. Oproti prvým skúsenostiam som už kvôli kojeniu síce nerumázgala, ale začiatky boleli aj teraz. Takže tú cigaretku s vínečkom spred roka by som zužitkovala aj teraz!
Takto pred rokom som už mala relatívne slušnú kondičku, dokonca som si v septembri 2017 strihla dva 10 kilometrové behy. Síce pod heslom: Pomaly ďalej zájdem, ale predsa. O niečo vyše 365 dní neskôr (nechcite, aby som o 2:15, kedy píšem tento riadok, napísala presnejší prepočet) sa zadychčím a spotím, ešte som ani s deckami nevyšla z domu na cvičenie (o tom podrobnejšie inokedy).
Takto pred rokom som noci trávila tým, že som tíšila syna, ktorý sa priemerne dvakrát za noc budil. Teraz ich trávim sledovaním Netflixu, občasným kojením a písaním článkov. Dobre, klamem. Netflix som pozerala aj vlani.
Takto pred rokom som sa naplno venovala synovi, ktorý mal skoro 1 rok a deväť mesiacov. Po roku už mám na starosti dve deti, ktorým treba robiť animátorku. Obom samozrejme prispôsobenú k veku dieťaťa, nechcem predsa na svoje služby počúvať reklamácie… V konečnom dôsledku to ale v praxi vyzerá ako veľmi basic program s občasným osviežením v podobe uvareného jedla či povysávanej detskej izby.

Zmena číselnej situácie

Takto pred rokom sme mali s mužom 1,slovom jedno, dieťa vo veku 20 mesiacov, ktoré si v tom čase ešte intenzívne cucalo palec (kuk sem). Jeho reč bola pre netrénované ucho značne šifrovaná, jeho tanečné pohyby relatívne skromné a chuťové poháre nepoznali napríklad lízatko či kinderko. Na zadku mu robila spoločnosť plienka a na vlasoch ešte nestrihané blonďavé kadere. Už vtedy mal vcelku vycibrený hudobný vkus, ktorý nepretržite zveľaďujeme (u nás nečakajte Spievanková ani Jarošov! Aspoň kým tieto skvosty neprinesie zo škôlky. Boh nás ochraňuj). K tomu pribudli aj skvelé tanečné vystúpenia, ku ktorým si neváha vziať mamine slnečné okuliare, svoju detskú gitaru a kefový mikrofón. Za rok sa mu rozšírila i slovná zásoba – o výrazy ako klimatizácia, dôchodok, konsolidovane, hysterický, ale tiež sestrička, prosím, páči sa, lízatko, kinder čokoládka, ľúbim ťa, do p*či a iné. Ciká a kaká do nočníka či záchoda, niekedy synchronizovane s mamou a inokedy pritom stihne uhasiť aj pomyselný oheň na kúpeľňovej dlážke. Vlasy mu už manžel strihá a akože bradu si dokonca holí sám.
Takto pred rokom sme mali len nášho Kariho, dnes už máme aj našu Táňu. Kým vlani som už o takomto čase mohla chodiť relatívne slobodne kade tade po meste so synom aj celý deň, dnes som opäť časovo a priestorovo obmedzená. Nehovoriac o večerných voľnočasových aktivitách, ktoré sa aktuálne obmedzili na mimoriadne obľúbenú hru: „mama vytas prso a ja ti ukážem, koľko mlieka z neho potom vygrciam“. V 2017-om sme boli v presile na jedného Karola, mohol tak byť raz moje decko, inokedy otcovo. Teraz je to krutá remíza a deti sme si predbežne podelili fifty-fifty. Karol je tatova záležitosť a Táňa mamina. Opačne by asi bol trochu problém s kojením však áno… Vlani som nosila jedno dieťa na dvoch rukách, dnes mám niekedy v každej ruke jedno. A napriek tomuto posilňovaniu mám dnes o 10 kilogramov viac ako pred rokom!

Zmena šatníka

Takto pred rokom som už mohla viac-menej nosiť takmer hocičo bez obáv, že sa mi to v priebehu mikrosekundy zašpiní. O takomto čase som už dopriala aj roláky či tričká bez veľkých výstrihov. Dnes opäť chodím v ogrcanom oblečení, vyťahaných teplákoch a veciach, ktoré musia byť kojenie friendly. A ako módny doplnok mám kade-tade povešané handerné plienky, aj keď neviem načo, lebo deti majú čarovnú schopnosť hodiť tyčku presne tam, kde plienka končí a kde začína vaše oblečenie. To, čo som vlani začala konečne nosiť ako oversized, dnes opäť obliekam ako slimfit… A mojím šatníkom to žiaľ nekončí. Kým vlani bol Karolov outfit čisto na mne, dnes si už pánko sám povie, čo si prosí obliecť. A napriek môjmu miernemu odporu voči obrandovaným Disney odevom (s výnimkou Mickeyho, ktorého som vzala na milosť), si Karol našiel záľubu v kúskoch oblečenia s Bleskovým McQueenom, pričom ho rodina v tejto aktivite, pre jeho žiariace očká, intenzívne podporuje. Človeku sa ani nechce veriť, kam sa dá také pretekárske auto umiestniť! Od šiltovky, cez tričká, mikiny, rukavice, slipy až po ponožky. Doplnky v podobe ruksakov s danou tematikou zatiaľ bojkotujem vyhlásením, že takéto ruksaky nosia iba deti, ktoré už chodia do škôlky (please, don´t judge me). Milá rodinka, ak toto čítaš, neber to prosím ako inšpiráciu na darček. Ďakujem. Cmuk.