Neuveríte, čo všetko ma už syn naučil! Sama tomu neverím

Dnes žijeme v dobe, keď má byť všetko džendrovo vyvážené, deťom by sme mali dávať neutrálne farby, kým sa samy nerozhodnú, či chcú ružovú alebo modrú. Dievčatkám by sme nemali dávať ako hračky žehličky a chlapcom náradie, dievčatkám bábiky, chlapcom autá. Ani my sme Karolovi štvorkolesové hračky nenútili, jedného dňa to proste prišlo. A stále trvá.

Snažím sa byť mama, ktorá svojho syna podporuje, aby sa jeho myseľ vyvíjala, bol kreatívny a ostatné podobné bla-bla. No niekedy nejde o prechádzku ružovou záhradou. Občas sa poriadne trápim. Syna milujem nadovšetko na svete, ale niekedy je toho priveľa. Ale nevzdávam to, veď čoskoro sa snáď naučí kresliť autá aj sám. A potom mu už nebudem musieť kresliť všetkých tých šmatlavých McQueenov, neforemné kabriolety, či veľmi čudne tvarované športiaky. Okrem toho som nakreslila priveľa vláčikov, na to, že sa v ich anatómii skoro nič nezlepšilo. Zas ešte vždy by som mohla viac kresliť krivé lietadlá, potápajúce sa lode, disproporčné kamióny či abstraktné autobusy. Chcela by som povedať, že za to môže môj učiteľ výtvarnej, ktorý mal estetické cítenie silnejšie ako to pedagogické a keď sa už nemohol na tie čarbanice na výkresoch pozerať, pridal ruku k dielu a neraz ho zachránil pred skazou. Ale nie je to tak, hold, na kreslenie talent nemám (ešte stále pátram, na čo talent mám. Nejaké tipy?). Fascinuje ma však fakt, že keď napríklad nakreslí Kristína T. predtým F. niečo šmatlavé, tak je to kjút (bez irónie, ozaj je to milé), ale keď niečo nakreslím ja, tak je to na zaplakanie a možno by psychológ aj niečo desivé z obrázku vyčítal. Našťastie pre mňa a Karola, časom asi aj pre Táňu, deti sú veľmi štedré na fantáziu a aj šmatľavé auto je auto! Ibaže by nie, pretože sa nám už stalo, že syn reklamoval slovami: „Nevyzerá.“ A ja radšej nekomentujem.
IMG-20170713-WA0002 (2)
A to sme začínali takto. Pre všetkých s malou fantáziou: vľavo je mimoň, vpravo mačka.
Foto aj kresba: Žiaľ Ja

A kreslenie zďaleka nie je jediná výzva, ktorá na matku so synom číha. Vonku skúmame značky áut, rozpoznáva ich s prehľadom, horšie je, keď sa treba pri každom druhom aj pristaviť a overiť si, či ide naozaj o iný Seat, ako má tato. A iné asociácie. Okrem toho, často nosíme von venčiť aj niektoré autíčka z vlastných zdrojov. Keď bol menší, prvé bez čoho sme nemohli odísť z domu bola KNIHA. Tie časy sú preč. Knihu vystriedal pečiatkový McQueen (vrelá vďaka Billa za akciu s pečiatkami z rozprávky Autá 3!!!) a takzvané auto nové (lebo chvíľu bolo najnovším v zbierke. Neskôr som vypátrala, že ide o Miguela z rozprávky Autá 2!). V prípade, že bolo niektoré z nich nezvestné, pekne som sa dopotila, lebo bez auta bol oheň na streche, slzy v oku a pot na čele. Dnes si vyberá autá situačne, ale takisto môže nastať rovnaký scenár, ak si vyberie Bricka, Jacksona či Bobbyho a ani jeden práve nie je voľným okom viditeľný. Darmo ho v takom prípade chlácholím so Sally, Cruz Ramirezovou či Matterom (inak napríklad spomínaný Matter je už vlastne náhradník. Lebo na jednom výlete sme ho aj mojou vinou zabudli na terase jednej zmrzlinárne v Piešťanoch a keď sme sa poňho vrátili, už sa naňho niekto ulakomil. To sú dnes ľudia…).

20180907_193550

Všimli ste si, ako sypem mená hrdinov z rozprávkovej série Autá z rukáva? To je moja nová superschopnosť. Poznám ich a nebojím sa ich použiť. A ani nemám veľmi na výber. Každý deň je čas na nejakú hru, v ktorej sa vyskytne minimálne jedno z áut. A musím byť v strehu, lebo v inú časť dňa sa Ja sama stanem súčasťou rozprávky (či nočnej mory?). Najčastejšie je syn McQueen, ja Sally, dcéra MALÁ Cruz, tato Jackson Hrom a ďalej sa to všelijako variuje. Moja obľúbená je otázka: „Kto by mohol byť Quido/ Luigi/ Lujza Nashová/ Smokey/ atď???“ A tam už nie je v bezpečí žiaden člen rodiny. A potom sa autá medzi sebou rozprávajú. A potom pretekajú. A potom sa rozprávajú o pretekaní. Ale beda, ak malú Cruz nazvem jej civilným menom! „To nie je Táňa, to je malá Cruz!“

20190325_192716

Ešte neviem, ako túto svoju novú superschopnosť zakomponujem do životopisu, ale rozhodne by nemala zostať nepovšimnutá. A verím, že so mnou súhlasí nejedna matka syna. Už počujem matky dcér: „Veď počkaj, ani my to nemáme med lízať so všetkými Elzami, Annami, Sofiami, Lolkami a inými bzdo… bábikami.“ Veď hej, ale ja sa teším, lebo hoci mi hry s autami poriadne rozšírili obzory, stále som džendrovo vyhranená a teším sa, ako bude mať raz Táňa svoj dom pre bábiky a budeme aranžovať miniatúrny nábytok podľa jej predstáv. Snáď ale nie celý ružový, lebo zas odtiaľ potiaľ… Och, kto by mi vyhovel.

20190329_130020Update: Prvé synovo vlastnoručné auto!

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.