KVÍZ: Ako veľmi ste IN a rozumiete mladej generácii?

Ahojte,  dlhšie sme tu nemali kvíz a pri vyberaní umývačky riadu mi napadla jedna zaujímavá téma, s ktorou sa raz stretne každý rodič. Ten okamih, kedy si otecko či maminka myslia, ako veľmi sú pre svoje deti COOL a ani netušia, že už sú dávno OUT. Ja sama mám na to ako matka ešte čas pár rokov, ale keďže som aj niekoľkonásobná krstná mama, každým dňom čakám, kedy na mne moje dva staršie exempláre, zlomia palicu alebo minimálne displej iPhonu. Ale pozor, nasledujúce otázky si pokojne môžu zodpovedať aj nerodičia, ktorí chcú vedieť, či sú ešte v kurze alebo sú už za zenitom (-toto by mládež rozhodne nepoužila, ale vy ma isto chápete). Tak smelo do toho!

1. Kto sú to „homies“?

a) Tí, čo stále sedia doma
b) Kamaráti, parťáci
c) Familiárne pomenovaní bezdomovci

2. Čomu sa venuje český mladík, na verejnosti známy pod menom Creep?

a) Je to raper
b) YouTuber
c) Futbalista

3. Kto je to Billie Eilish?

a) Americký spevák
b) Americká modelka
c) Americká speváčka

4. Čo je to TikTok?

a) Moderný výraz pre otázku: Koľko je hodín
b) Počítačová hra
c) Mobilná aplikácia

5. Ktorý slovenský Youtuber má najviac odberateľov? /ak nevieš, čo je odberateľ, rovno si daj, že nevieš správnu odpoveď/

a) Gogo
b) Explo
c) Menameselassie

6. Čo alebo kto je to Minecraft?

a) Moderný výraz pre handmade tvorcu
b) Počítačová hra
c) Sociálna sieť

7. O čom je seriál 13 reasons why?

a) O 13 dôvodoch, prečo nechodiť do školy
b) O 13 dôvodoch, pre ktoré niekto spácha samovraždu
c) O 13 dôvodoch, prečo ne/mať sex

8. Čo robí Kendall Jenner?

a) Nič
b) Herečku
c) Modelku

9. Kde môžeme vidieť Olivera Osvalda?

a) V seriáli Oteckovia
b) Na ihrisku
c) Na YouTube

10. Čomu sa venuje persóna Mína?

a) Športu
b) Spevu
c) Stand Up-u

11. Čo vyjadruje v slangovom slovníku slovo „CRINGE“?

a) Mimoriadnu trápnosť
b) Pokrčený odev
c) Osobu, ktorá sa o seba nestará

VYHODNOTENIE

(ɐ ˙11 ‘q ˙01 ‘ɐ ˙6 ‘ɔ ˙8 ‘q ˙7 ‘q ˙9 ‘ɐ ˙5 ‘ɔ ˙4 ‘ɔ ˙3 ‘q ˙2 ‘q ˙1 :ǝpǝʌodpo ǝuʌɐɹds)

0 až 2 správne odpovede

Hmm… Nechcem vám kaziť radosť, ale pre mladú generáciu ste s veľkou pravdepodobnosťou stelesním slova „cringe“. Ale, aby ste tomu lepšie porozumeli, poviem vám to slovami českej kinematografickej klasiky z roku 1989 (lebo to vám aj tak bude bližšie) „Vrať se do hrobu!“ Každopádne vás to až tak mrzieť nemusí, lebo zrejme ani nestojíte o to, aby vás tínedžeri brali medzi seba ako rovnocenného partera do diskusie. Na druhej strane, možno vám nezaškodí trochu sa zaujímať o svet mladej generácie, aby ste aspoň mali predstavu, či vás tí „výrastkovia“ v prostriedku mestskej hromadnej dopravy práve silno „nezdissovali“ alebo „nezhejtovali“ napríklad zato, že ste už príliš starí…

3 až 5 správnych odpovedí

S vami to už nie je také zlé a vaše odpovede neboli úplný „fail“. Ale netešte sa predčasne, pre mladých stále nie ste dosť COOL. Na druhej strane, vy, na rozdiel od vyššie uvedenej skupiny, už aspoň tušíte, o čom sa mládež na zastávke autobusu, či v izbe vášho adolescenta, baví. Zrejme sa ale stále nevyhnete trápnym otázkam typu: „To kto je?“ a tým pádom aj tak skončíte s nálepkou „lame“. Aby som vám ušetrila čas, tak vám to rovno preložím, ste nudní, o ničom a ako som spomenula v úvode tohto úseku, nie ste dostatočne cool.

6 až 8 správnych odpovedí

Tu už to vyzerá viac ako sľubne. Nielenže zväčša rozumiete, o čom sa dnešná mládež baví, dokonca sem-tam sami použijete nejakú trendy hlášku. Možno úplne presne netrafíte kontext, ale zas, aj snaha sa cení. Okrem toho sa snažíte držať krok s dobou aj technológiami a jedno z tých dvoch vám aj celkom ide. Nič to zato, veď ako sa hovorí, nemôžeme mať všetko. Takže hoci ani vy nedisponujete kľúčom k srdcu tínedžera, aspoň viete (alebo minimálne tušíte), či si robí srandu z vás alebo s vami.

9 až 11 správnych odpovedí

Ak nie ste tínedžer, ktorý náhodou natrafil na tento kvíz a z prdele si ho urobil, tak vám blahoželám, podľa všetkého rozumiete mladej generácii. Respektíve minimálne rozumiete, o čom sa bavia a čo počúvajú či sledujú, určite menej stále rozumiete tomu, že prečo to robia… Budete vedieť, čo mysleli, keď vás nazvali „lúzrom“, ale rovnako dobre pochopíte, aj keď vám povedia, že ste „hype beast“ (to ale veľmi nepredpokladám, že sa stane…). Na druhej strane si napriek svojim vedomostiam a tínedžerským jazykovým zručnostiam, príliš nefandite, pretože akonáhle sa dostanete cez istú vekovú hranicu, pre mladých nielenže prestanete byť cool, ale rovno prestanete existovať. Ak samozrejme nie ste ich rodič. Pre rodičov jedna (dobrá?) rada na záver. Nesnažte sa na silu zapáčiť svojim adolescentom tým, že budete poznať ich idoly a slovník, pretože oni majú senzor na „fake“ a budú vás brať, len ak zostanete „true“ a „real“. #peace

 

 

Malá (nočná) úvaha o… PRSIACH! Znamená kojenie ich smrrrť?

Ja viem. Prsia sú tu na to, aby dali poživeň nášmu potomstvu. Ale teda čas, ktorý strávili na hrudi, kým sa ujali svojej funkcie (viac či menej úspešne, samozrejme), by sa nemal opomínať. Hlavne, ak by sme sa spýtali samotných pŕs…

Minule po romantickej situácii s manželom (-veru, aj dvojnásobní rodičia sa k tomu sem tam dostanú, veď ako inak by existovali trojnásobní rodičia. Síce o 4- a viac-násobných rodičoch sa dá uvažovať aj ako o jednorožcoch, len s tým rozdielom, že teda vieme, že existujú) sa mi znenazdajky objavil pred očami obraz mojich pŕs spred dvoch detí. A vravím mužovi: „Ja som mala také pekné prsia.“ A moj pohotový partner odpovedal: „Aj teraz máš.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ! No my aj tak vieme svoje… ale hlavne, ony vedia! Nemyslím teraz matky na diskusných fórach, ktoré hovoria o prsiach iba ako o napájadle a prudko (skoro ako očkovanie) odmietajú akékoľvek vyjadrovanie ľútosti nad neodškriepiteľným faktom, že čo sa s nimi deje rokmi kojenia, nie je s kostolným poriadkom. Myslela som prsia. Tie vedia svoje. Ale mlčia. Mlčia a statočne znášajú svoj údel a dívajú sa na svet z takej výšky, aká im je práve umožnená. Alebo teda minimálne na zem sa dívajú, na zem pod sebou totiž vidia najlepšie.

Mato a Domca-report538

Pohľad do minulosti a späť do umývadla

Tie moje sa napríklad kedysi rady pozerali na seba do zrkadla. Teraz sa na seba pozrieť nedokážu. Niežeby boli na seba urazené, akurát im zrak padá niekde inde. Uhádli ste, väčšinu času čumia do umývadla a rozmýšľajú o svojich mladých letách (nemyslím Slovenské pedagogické nakladateľstvo).
„Mala som si ich odfotiť,“ pokračujem vo svojej malej nočnej úvahe. „Na pamiatku…“ Akurát pred bližšie nešpecifikovaným počtom rokov neboli „holaté“ fotky štandardný dorozumievací prostriedok pri zoznamovaní (teda neviem ako na pokeci…). Že ja tebe kozy, ty mne svoje zviera(tko). A hlavne, ani technika nebola tak popredu, aby sme si kompromitujúce zábery hore dole posielali… Ešte šťastie, že mi zostali aspoň spomienky a pár podprseniek, ktoré sú mementom doby, kedy sa moje cicky do nich vošli a dívali sa na svet pekne zvysoka… Dnes by som ich mohla celkom pokojne použiť ako chrániče na kolená, ak by som sa rozhodla, že sa predsa len naučím korčuľovať.

Mato a Domca-report551

Aby ste mali predstavu. Prsia som nezdedila po otcovi, ako sa hovorievalo. Ale s väčšou hruďou, ide ruka v ruke aj väčšia zodpovednosť. Mama mi zvykla hovoriť: „Nehanbi sa, nekradla si.“ Nie veru, v tomto prípade bola štedrou pani Genetika. A ja som sa nehanbila. V rámci slušnosti samozrejme. Ale niekedy mali aj dievčatá problém pozrieť sa mi do očí (hashtag skromne). Nosili sa tielka s výstrihom, crop topy. Áno, milé mladšie čitateľky, crop topy tu už raz boli. Len my sme ich volali polovičné tričká. Ale pardon, toto nemá byť módne okienko, toto je okienko o tom, či je kojenie∗ pomyselným predposledným klincom do rakvy sexi výstrihov…


Och, tie vlasy… Ale zas, to brucho! A tie prsia…!

Že prečo predposledným? Lebo čo náhodou nedokoná vaša prísavka všeobecná (-áno, myslela som dieťa), to dokončí pribúdajúci vek v spolupráci s gravitáciou. Ale keď nič iné, môžeme sa na tom aspoň dobre zasmiať. Lebo, ruku na srdce, kto sa nepobavil na pravdivosti tejto fotografie?

boob1

Foto: Mum´s Grapevine

Môj osobný favorit bol svojho času sesternicin vtip, ktorá odkojila tri deti: „Prsia si pekne zrolujem do podprsenky a idem.” Veru, nejedna matka má naporúdzi vtip či vtipnú hlášku na adresu svojich pŕs. A to je podľa mňa v poriadku. Treba si zo seba vedieť spraviť srandu, ale čítala som, že je dôležitá aj sebaláska. Mať rada aj svoje zošúverené, do zeme hľadiace prsia. A teda, keď sa na svoje pomaranče či hrozienka, napriek všetkým ružovým okuliarom sveta, nedokáže žena/matka viac pozerať, ešte vždy existujú aj iné možnosti, ako môže Ona znova nadobudnúť sebavedomie. A ani to jej nemôže mať nikto za zlé. Ženské telo dokáže divy a to niekedy na ňom zanechá výrazné stopy. A ak sa ich žena rozhodne zamaskovať, je to len a len jej vec. Jedna baba o tom písala zo svojho pohľadu na Instagrame a aj by som vám sem hodila link, ale zabudla som, ako sa volala a neuložila som si to… Ale je to tam niekde, možno aj viete, o kom píšem. Ibaže by nie…

Ale, keďže sa už nejaký piatok hrdím hashtagom #KariMatkainšpiruje, nedá mi ešte nenapísať aj pár prudko inteligentných viet (prekvapenieee!). Lebo či už máte prsia ako dve hrozná alebo vnady ako Zuzana B. či Milan L., čo stále vás chcel, hlavné je, aby boli zdravé! A neviem, či ste to už počuli, ale samovyšetrenie prsníkov je dôležitou súčasťou v starostlivosti o seba Sa. A ak aj náhodou tento akt zanedbávate, nezanedbávajte aspoň preventívne prehliadky. Dokonca, ak práve kojíte, neuspokojte sa s informáciou, že počas kojenia ste v bezpečí a žiadajte o sono prsníka aj vtedy (aj ja sa chystám). Lebo aj ja som sa vlani, na mne veľmi blízkej koži, utvrdila, že zdravie je skutočne prvoradé!

∗Poznámka autorky: Autorka vie, že spisovne je dojčiť a dojčenie, ale nemá to slovo rada. Ďakujem za pochopenie. A áno, autorka využila túto tému na zverejnenie aspoň niekoľkých svadobných fotiek z dielne Roba Homolu. Lebo tam ešte dekolt vyzeral k svetu. (hashtag skromne)

2 a pol užitočnej rady (nielen) pre PRVOMATKY, ktoré ste inde nečítali!

Už ste si mohli všimnúť, že som mimoriadne dobrá duša, ktorá si nenecháva užitočné rady a prípadné know-how pre seba. A keďže ma podcast Jednej mamy presvedčil, že stále sú rady, ktoré ešte neboli vyslovené dostatočne nahlas, niektoré z nich tu teraz odhalím. Respektíve mnoho rád už na internete uzrelo svetlo sveta, ale podaktoré z nich aj nemuseli…
Nasledujúce riadky sú preto vhodné pre nastávajúce matky, prvomatky, budúce druhomatky, ktoré už veľa zabudli a všetky ostatné matky, ktoré sú zvedavé, čo (by) mohli urobiť inak… Len jedno malé upozornenie. Všeobecný návod na materstvo neexistuje a možno vám môj tip nezaberie. To neznamená, že nefunguje, len vy alebo vaše potomstvo fungujete na iné kódy, ktoré budete musieť rozlúsknuť samy. Good luck a čítajte s porozumením.
1. Čo do pôrodnice?
V prvom rade si zbaľte veci zo zoznamu tej ktorej príslušnej pôrodnice. Niekde nepotrebujete takmer nič okrem županu, inde potrebujete aj vložky, toaletný papier a vlastné tabletky železa. A čo k tomu? Silu a odhodlanie… bla, bla… Zbaľte si hlavne vreckovky, aby ste si mali do čoho fúkať sople, keď na vás príde plač. Ten od dojatia, ten od nervov na hnusné sestričky, ten od zúfalstva, že neviete utíšiť dieťa, či na ten, že počujete vašu ratolesť ručať pod lampou, lebo má žltačku. A ak idete do pôrodnice s tým, že budete kojiť, kojiť a nič iné než kojiť, tak vám Pán Boh pomáhaj, možno miesto boha skúste Benedikt lekársky a Senovku grécku. Ale nie vtedy, keď sa začnú problémy s tvorením mlieka, ale preventívne hneď. Áno, všetko má svoj prirodzený čas a aj mlieko príde (ibaže by nie), ale ja som nechcela nechať nič na náhodu. Takže, keď som už mala dieťa pri sebe, hneď som si naordinovala oba prírodné medikamenty. A mlieko prišlo. A prišlo ho veľa. Prišlo ho až moc. To sa tiež môže prihodiť. Ale radšej viac ako menej, či? Pri prvom dieťati som sa dostávala do normálu dva mesiace, pri druhom už to bolo rýchlejšie. Pri druhom som už vedela, o čo ide, išla som za sestričkami, že mám veľa mlieka, potrebujem si odsať trochu, nech sa mi uľaví. Neverili mi, uverili, až keď som im pre iných novorodencov doplnila fľašu a pol mlieka. Ostatné som si už nechala pre dcéru, nočnú košeľu a sprchový kút. (Takže, užívať len na vlastné riziko.)
2. Čo domov?
Tehotenské oblečenie – toho sa rozhodne nezbavujte hneď po pôrode, aj keď vás to bude lákať, lebo už ste v inej životnej fáze. Vaše telo ale tento fakt akosi nechápe a v niektorých prípadoch tak skoro ani nepochopí. Samozrejme česť a sláva výnimkám, ktoré rovno z pôrodnice môžu ísť vo svojich fit legínkach, v ktorých odbehli polmaratón. Ale všetkým ostatným smrteľníčkam dobre padnú voľné gumičky a gate, ktoré im nezvýraznia „mafiny“.
Dojčiace oblečenie – ním sa netreba zbytočne stresovať! Rovnako dobre vám poslúžia elastické odevy s výstrihom, ktorý sa vám natiahne až po kozu (nemyslím tú na paši), respektíve bohaté košeľové variácie. A čo je najhlavnejšie, vynosíte to aj po skončení dojčiacej životnej etapy. Samozrejme, ak vás niečo vyslovene zaujme a chcete si urobiť radosť, smelo do toho. Radosť si zaslúžite a ak chcete kojiť v štýlovom tričenku od Koláčovej či Mile, potešte sa. Ja len, aby ste vedeli, že si netreba robiť bezhlavé zásoby „prsofriendly“ oblečenia, ktoré potom budete posúvať za zlomok ceny ďalej.
Látkové plienky – neľakajte sa, nejdem vám vnucovať eko-bio-látkovú prebaľovaciu metódu. To nechám na uvážení každej jednej občianky osobitne. Mne ide o tie látkové plienky, ktoré používali ešte naše mamy. Tie štvorcové kamošky, ktoré dobre sajú, rýchlo nimi utriete grcku, pišanicu (a iné). V lete poslúžia ako ľahká prikrývka, tienidlo (ale samozrejme nezabúdam na prísun vzduchu), tie väčšie aj ako uteráky, prípadne aj miesto jednorázových podložiek na prebaľovanie. Prekryjete ňou plachtu v postieľke, lebo ogrcanú plienku vymeníte rýchlejšie ako celú plachtu. Zakryjete ňou návštevu, aby neodišla označkovaná. Prípadne skryjete aj časti nábytku, ktoré ste uchrániť nestihli. A keď spravíte na konci uzlík, je to aj skvelé žužladlo na prerezávajúce sa ďasienka. Takže, určite si ich kúpte viac. Budete ich mať v zásobe a môžete ich strategicky rozmiestňovať po byte podľa potreby. Pri prvom dieťati som si ich zaobstarala na začiatok asi 5 (kusov, nie balíkov) a myslela som si, aká som frajerka. No potom som postupne chodila do déemky a dopĺňala zásoby, lebo mi tých 5 nestíhalo ani schnúť a už som ich potrebovala opäť!
Oblečenie pre bábätko I. – Ak nie ste fashion/mama/food/lajfstajl-blogerka a nepotrebujete si potomka odmalička štelovať do cool póz v ešte viac cool outfitoch, vrelo odporúčam biele, krémové, prípadne sivé melírové odevy, ktoré sú na gombíky a ideálne máte vrch aj spodok 2 v 1. Nemusíte sa zbytočne stresovať s naťahovaním cez hlavičku, bojovať s meňavkovitým telom vreštiaceho uzlíka šťastia a prdov. Navyše nebude na oblečení veľmi vidno grcky a vydrží vám o pár minút/hodín dlhšie. Že to bude smrdieť? Správne bábo vonia ako mlieko a grcka (žmurkajúci smajlík)!
Oblečenie pre bábätko II.– Bábätká rýchlo rastú. To som nezistila len ja, to vedia už skoro všetci (ostatných onen fakt možno trochu zaskočí). A určite okrem vyššie spomenutých odevov budete mať aj reprezentatívnejšie, v ktorom bude váš mini človek ešte rozkošnejší. A práve z takýchto kúskov si nejaké obľúbené exempláre odložte na pamiatku. Aby ste raz, keď bude doma miesto voňavého bábätka, adolescent pubertálny (-copyright to Horkýže Slíže), mali čo ukázať jeho kamošom či frajerkám /a opačne/ a aspoň trošku ho podľa rodičovských pravidiel strápniť a priviesť do rozpakov. A ktovie, možno raz, ak sa odev dovtedy nerozpadne, uvidíte v ňom aj svoje vnúča.
2.5 Nail Grylls vášho prežitia na materskej
Nie, nepomýlila som sa. Viem, že týpek, ktorý na Discovery Channel zjedol húsenicu, lebo je plná proteínov, sa volá Bear Grylls. Ale vy budete potrebovať na prežitie Nails Done (preklad – urobené nechty)! A hoci sa vám to bude zdať nemožné, lakujte si nechty. Alebo si nájdete inú svoju činnosť, ktorá bude alternatívou k nalakovaným nechtom. Niečo, čo vás udrží v reálnom svete, aj keď sa vám bude zdať, že všetko ostatné je len sen (či nočná mora?). Jasné, že ste naplnené láskou a šťastím a obavami, neistotami (presný opak smeráckych sľubov, čo?), ale treba sa snažiť zostať v rovnováhe. Pre jednu je to nočné lakovanie nechtov, pre inú písanie blogu, pre ďalšiu prechádzka do obchodu sama, pre ďalšiu horúci kúpeľ a kniha (aspoň 5 strán), každopádne sa nevzdajte a uzurpite si tento jeden moment mimo zabehnutých rituálov okolo dieťaťa. A postupne pokojne pridávajte ďalšie, nebudete preto horšia matka. Sú určite aj horšie. Napríklad Ja. Takže ste v pohode.
A budete v pohode aj bez všetkých „zaručených“  rád na internetoch, ktoré si neraz protirečia alebo ani neovládajú pravopis. Stačia vám tie odo mňa (žmurkajúci smajlík). A pokojne mi dajte vedieť, ak chcete pokračovanie, lebo ešte asi nejaké tri rady by som možno vypotila… Chcete? Pardon. Prosíte si?

Ďakujem Vám, že som! Bolo mi s vami dobre, ľubim Vás

Som mama. A zato, že som sa ňou mohla stať, vlastne vďačím mojim rodičom, ktorí sa rozhodli pred takmer 33 rokmi, že sa vydajú na túto záhadnú cestu. A predtým sa na ňu vydali ich rodičia. A ja by som si práve ich, v tento spomienkový čas, rada pripomenula. A možno si to tu trochu strategicky aj odložila pre tie naše dve malé bzdochy (-verím, že ak sa po rokoch dostanú k tomuto textu, ocenia prezývku zo zvieracej ríše), pretože z mojej rodovej línie nestihli spoznať žiadneho prapredka.

Moji starí rodičia tu už nie sú. Odchádzali postupne a dedka som ani nepoznala. Otcov otec zomrel, keď bol ten môj ešte dieťa. Priznám sa, babky som sa naňho príliš nepýtala, nechcela som jatriť staré rany. Ale zavolala som tete, lebo som chcela, aby aj dedko Anton dostal kúsok miesta v tejto spomienke. A ako som si myslela, bol to dobrý človek, ktorý sa s deťmi často hrával. Zistila som, že bol plavčík, tak sa s deťmi často chodil kúpať a brával ich aj do lesa. Určite by bol skvelý dedo. Ale žiaľ, nestihol byť poriadne ani otcom.

20191102_174928

Prvým, kto opustil už mňa, bol starký (-mamin otec. Ako ste si už asi všimli, u nás sme to mali rozdelené, že mamini rodičia boli starkí a otcovi babka a dedko. A keďže nám to dobre fungovalo vtedy, majú to tak aj naše deti dnes). Mala som niečo vyše štyroch rokov, keď sme sa s ním boli rozlúčiť v nemocnici. Spomienok naňho nemám veľa, ale zostal taký pocit. Pocit, čo zahreje, vždy keď sa mi vybaví jeho osoba. Bol to dobrák s tvárou plnou vrások. Stále opálený z roboty na záhrade a okolo domu, rovnako ako starká. Aj robiť vedel, aj vypiť vedel. A keď sa na mojich rodičov kedysi dávno (asi pred 31 rokmi) hnevala moja babka, on bol ten, čo jej pripomenul, že má na Tatranskej ulici krásnu vnučku (-akože mňa. Toto pochopiteľne nie je moja spomienka, to viem od manky). Ale choroba, ktorej meno netreba vyslovovať, si ho vzala skôr, ako sa patrilo. Ostala po ňom veta, ktorú povedal mame v nemocnici: „Postaraj sa mi o nich.” A ostala aj starká, sama vo veľkom dome so záhradou, hydinou, sem-tam prasaťom, psom Picinom a kocúrom Felixom na reťazi (hej, dnes už by som sa na to dívala inak, ale vtedy to bol bežný kolorit v domoch).

Starká bola rázna žena s vyberaným slovníkom kočiša. Rada zvyknem hovoriť, že vulgárny slovník sa u nás geneticky dedí práve po praslici od starkej. Ak si ju chcete vybaviť, potrebujete si predstaviť okrem štíhlej siluety aj zásteru a ručník na hlavu. Pamätám si, ako si ho v predsieni uväzovala a prípadne si ešte hrebeňom upravila kučeravé vlasy. Starkej sme vykali. Aj moja mama jej vykala. To je niečo, čo sa dnes už veľmi nevidí (respektíve nepočuje). Rovnako, ako sa už dnes veľmi nevidí zarezanie sliepky na dvore. Starká to vedela. A ja s mamou alebo sesternicami sme potom šklbali perie (keď už som bola vo veku, že som nebehala okolo nich a nesledovala, ako kvapká zo zobáka krv na mokrú zem). Inokedy sme prišli starkej pomôcť vytrhávať burinu s modelmi pomôcok zo sezóny jar/leto 1992 – špachtľa a starý deravý hrniec na sedenie. A možno práve z tej špachtle sa mi zarezala trieska do ruky (-asi skôr nie, ale ako premostenie sa mi to hodilo). A Dominika dostala hysterický záchvat, že ako mi ju vyberú a že to bude bolieť. Tak som sa metala, že ma neudržali traja dospelí. Ale potom prišla starká a posadila si ma na lavičku, kde sme boli iba my dve.

„Daj sem tú ruku.” A ja som poslúchla. Starkej sa neodvrávalo. A ona mi ju ihlou vytiahla bez toho, aby ma čokoľvek bolelo. Aby som to povedala jej slovníkom: starká sa s ničím nesrala. Ale niekedy dávala aj politické vyjadrenia. Ako decko som často plakávala a starká sa ma zvykla zastať, že to nevadí, že budem mať pekné oči. Ale raz, keď som opäť raz doma v kuchyni pre niečo ručala a mama ma okríkla, nech nerevem, ohradila som sa: „Ale starká povedala, že budem mať pekné oči.” A v tom starká zmenila rétoriku: „Nebudeš! Budeš ich mať červené ako rak.” Tak teraz čo? Ktorý výrok platí? To sa už nedozviem, lebo raz v máji, keď som mala 10 rokov, nás po príchode zo školy, čakali rodičia na chodbe a mama so slzami v očiach povedala: „Starká zomrela.” Rakovina verzus rodina 2:0…

20191103_022206

Už som mohla chodiť na prázdniny iba k babke. To samozrejme nebolo IBA, bolo to super. Otcova mama bola taká typická babka. Malá, stará (v tom najlepšom zmysle slova. Akurát som sa bavila s tetou, že babka bola „staručká” odkedy som si ju pamätala), večne v zástere, napísala by som, že stále od múky, lebo vkuse niečo vyvárala alebo vypekala, ale od múky nebola, bola čistá. Aj kuchyňu mala čistú. A to aj napriek tomu, že nás v nej nechala „pomáhať”. Asi to tak malo nejedno vnúča so svojou babkou, ale moja babka piekla tie najlepšie koláče, najlepšiu cesnačku s domácimi slížmi, najlepší kakaový puding so všeličím vo veľkej modrej sklenenej mise a o najlepšej drožďovej nátierke ani nehovorím. A ešte nám aj šila super veci. Jahodové kraťasky v súprave s tričkom, sukničky, šaty, obliečky na posteľnú bielizeň. Na čo si sama netrúfla, na to mala ľudí. Kamarátku krajčírku aj kamaráta krajčíra, ktorému varila aj upratovala, lebo to bol hluchonemý vdovec bez detí. Aj my sme k nemu chodili. K Jany bácsimu. Mal krásny šijací stroj a všade po zemi boli nitky. Doteraz si pamätám zvuk veľkých kovových nožníc, keď strihal oblekovú látku. Babka neovládala posunkovú reč, ale vždy sa vedeli dojednať. Starala sa aj o svoju mamu. Spomedzi šiestich súrodencov si ju práve ona vzala k sebe domov, keď už nemohla zostať sama v dome. A dédimama, ako sme ju všetci volali, jej to veru v posledných rokoch života neuľahčovala. Ale babka sa nesťažovala. Usmievala sa. Jazdila na bicykli v strede cesty, utekala na autobus, večne niekam meškala. Ako ja. Možno to mám po nej. Teda, na bicykli ešte tak nejazdím, ale to možno príde vekom.

20191102_174707

Ale som rada, že vekom mám v hlave stále dosť spomienok, ktoré ma vedia rozosmiať, dojať, či zahriať pri srdci (sorry za klišé, ale niekedy sa inak nedá). Keď som k nej prišla na prázdniny alebo len tak na víkend, skrývala som jej budík do periňáku. Nemohla som spať pri jeho zvuku. Babka v noci potom hľadala svoj budík. Nemohla zaspať bez jeho zvuku. Pozerávali sme spolu Dallas. Ona skôr pri ňom spala. Keď som jej chcela vziať ovládač, myklo ju, ale akýkoľvek spánok vždy poprela. A keď som tam spala zo soboty na nedeľu, babka si privstala a išla k našim po sviatočný odev, lebo veď do kostola sa chodí v peknom. S kabelkou a bielou vreckovkou v nej. Nielen na soplíky, ale aj v lete na utieranie čela a nosu. Babka by dnes vlastne bola veľmi ekofriendly. Okrem handrových vreckoviek, šila veci aj so zvyškov látok,  štopkala ponožky a hoci sa vtedy ešte neseparovali plasty, ona ich nevyhadzovala bez toho, aby ich znova nejako nepoužila. Pamätám si na mikroténové sáčky v kúpeľni na šnúre. Prepraté, aby sa dali znova použiť.

20191102_181602

Och, teraz ma mrzí, že som sa od nej nenaučila viac. Ale som rada, že som ju rozosmievala. Nechala ma robiť nájazdy do skríň a ja som odtiaľ vyťahovala tie najnepravdepodobnejšie kúsky a robila som jej aj dédike improvizovanú módnu šou. Ešte dobre, že neboli veľmi náročné diváčky a bavil ich môj plytký humor už vtedy. V podstate to boli moje prvé fanúšičky. A budem si to pamätať navždy. Aj keď babka (zrejme) zabudla. Spomienky jej ukradol Alzheimer.

Ale ja si budem pamätať aj za ňu. A ďakujem za každú spomienku na starkého, starkú, babku aj dédiku. Aj keď sa mi už potia oči, ako toto píšem (a vidím to vysoké číslo slov, ktoré som vyťukala), chcem ešte dodať jednu vec. Ďakujem za to, že aj naše deti majú skvelú starkú, babku aj dedka. Drahí starkí, robíte to dobre a ľúbime vás. To len pre istotu, aby ste nezabudli.

 

5 zaručených tipov ako sa na/za víkend stať fashionblogerkou!

Ja som taká dobrá duša, že som si svoje čerstvo nadobudnuté know-how nemohla nechať pre seba! A hlavne, dnes vám všetci dávajú zaručené tipy, ako spraviť to či ono, získať hento a tamto, nahonobiť si oné aj izé a čo som ja horšia poradkyňa lomka blogerka, lomka lajfkoučka, lomka doplň si, čo potrebuješ počuť-ka? No nie veru. (Pozn. Nasledujúce rady sú nie náhodou všetky označené jednotkou. Jednak sú všetky rady rovnako dôležité a druhak som si nevedela spraviť to poradie, lebo technika nechcela so mnou spolupracovať. Čudné.)

  1. Buď súčasťou nejakej fashion udalosti

Ideálne je ukázať sa na fashion udalosti v rámci týždňa módy. A už je iba na vás, či to bude skôr mainstream alebo si zvolíte tú viac cool cestu. Ako ja (smajlík so slnečnými okuliarmi) na Bratislava Fashion Live. V skratke, treba sa nechať na nejakú prehliadku pozvať. Alebo sa nasnoriť, ak máte správne konexie (ako ja). Ak nie, môžete si skúsiť kúpiť lístok, ale tam hrozí, že nesplníte ďalšie body z tohto za-ru-če-né-ho zoznamu rád.

20191005_175154

  1.  Seď v prvom rade!

Lebo to už snáď ani nemusím vysvetľovať, že kto je v prvom rade, nielenže má najlepší výhľad, ale aj čosi už v onom módnom svete znamená (či?). Alebo to ešte môže znamenať, že má super kamošku novinárku, ktorá nezabudla na svoju exkolegyňu aj keď je už skoro 4 roky na rodičovskej ne/dovolenke. Nech už to ale znamená čokoľvek, treba situáciu využiť a robiť videá, bumerangy, fotky či live streamy (aj keby sa k nemu malo pripojiť iba 9 ľudí. Samozrejme hypoteticky, nehovorím o sebe, vóóbec) na všetky možné kanály. A ak sa vo vás ozve akýsi hlások hanby, nepočúvajte. Tu ozaj nemá miesto, lebo kto nedrží v ruke mobil, akoby ani na fashion show, rozumej módnej prehliadke, nebol.

  1. Vyšperkuj si outfit

Výhodou je, ak máte v aktuálnych trendoch prehľad, ale na módnej šou ani nedostatok znalostí v súčasnom módnom dianí nie je prekážkou. Lebo ak to práve nie je IN, môžete sa tváriť, že práve Vy idete odštartovať vlnu nového štýlu. A ak budete mať ozaj šťastie, tak vám to niekto aj zožerie. Samozrejme výber outfitu je kľúčový. Ale až fotografi a módni redaktori rozhodnú, či ste to zvládli. Ak sa potom objavíte v nejakom článku z fashion udalosti, ste na najlepšej cene začať zarábať na móde… Okej, tomuto ani ja neverím, ale každopádne aj tretí bod mám splnený. Bonusom je, ak vás priamo na akcii alebo na sociálnej sieti niekto za výber módneho úboru pochváli! (Tu by som rada podotkla, že @pazravo mala vo svojom podcaste o chválení pravdu. Je to skvelý pocit a mali by sme to robiť všetci častejšie.) Mne jeden elegantný muž v obleku pochvalil klobúk aj jeho farebné zladenie s mojim vlasmi. Hneď som schudla 5 kíl.

  1.  Odfoť sa v cool póze na zaujímavom mieste

Ak sa na módnej akcii vyskytujete prvýkrát, je dobré odkukať od známejších blogerov/iek, na akých miestach a aké pózy strúhajú. Potom treba vyčkať, kým skončia fotosešn a zaujať ich pozíciu. Aj keby to mala byť fotka s nákupným vozíkom!

20191006_221918

Na škodu určite nie je, odchytiť si niektorú známu tvár a spraviť si fotku aj s ňou. Ak neukoristíte budúcu konkurenciu v podobe blogera, zaujať môžete aj niektorým z dizajnérov alebo aspoň najväčším módnym indivíduom na párty.

  1. Buď originál

Nezabudni, že v móde už len ťažko vymyslíš niečo nové, ale vždy sa dá na jednotlivé trendy pozrieť z vlastného uhla pohľadu! Preto rob veci po svojom a nepočúvaj rady od niekoho, kto nemá ešte ani 1000 followerov na Instagrame a jeho obľúbený outfit sú tepláky, ku ktorým strieda až 2 bundy a 2 páry tenisiek!

 

 

Deti, kórejský pop aj Čistychov! Ďalší dôkaz, že matka zvláda aj nemožné

Nebojte sa, nebude nasledovať žiadne hudobné matiné na štýl Repete (pozn. pre mladšie ročníky, hoďte si to do YouTube-u, nebudem vám vysvetľovať, čo to bolo), aj keď hudba zohrá svoju rolu. Takže, ako sa môže dostať rapper Čistychov do jednej vety s hudobným žánrom kórejský pop a deťmi? Vysvetlíkujem.

Všetko sa odohralo v jeden víkend. Začalo to v piatok popoludní a skončilo v nedeľu nadránom. Keďže som dobrá matka, ba priam Matka roka (-ostatné sa nemusia urážať, všetky sme!), chcela som dopriať deťom aj nejaký kultúrny zážitok. A Biela noc mi bola v tomto zámere nápomocná. Lebo chápadlá chobotnice trčiace z technickej pamiatky pri Dunaji, zaujmú aj náročného diváka, akým vie 3,5-ročné dieťa byť. To som ale netušila, čo ho zaujme ešte viac!

IMG_1145

Z druhej strany móla sa ozývala akási tanečná hudba, ktorú by sme s manželom bežne definovali ako „kolotočársku“. A hudba nebola to jediné, čo sme si s prvorodeným z móla všimli. Na hudbu tancovali tínedžerky a asi dvaja tínedžeri hotové choreografie. Osobne som nechápala, prečo sa pri tom striedajú a niekedy ich tancuje viac, inokedy menej. Lebo na takzvané „battle“ to nevyzeralo. Každopádne, kým ja som sa zamýšľala nad pointou a účelom videnej aktivity, v synovi sa ozvala potreba si zatancovať. Úprimne som si myslela, že keďže ho doma vedieme ku kvalitnej hudbe, na niečo jednoduchšie nepristúpi. Veruže som sa v jeho hudobnom vkuse mýlila. A bez zaváhania sa k nemu pridala aj mladšia sestra. Nestačila som sa diviť, ako rýchlo zapadli medzi tínedžerov a ako sa im svojimi tanečnými kreáciami motali pod nohami. A ja, ako taká mama hus som behala za nimi, nech nerušia mládež, ktorej som kvitovala, že si zvolila pobyt na čerstvom vzduchu miesto sedenia za počítačom. (S výberom ich outfitov som už taká spokojná nebola. Ale zas, tzv. ugly sneakers si podľa mňa vo svojom podaní zažila každá generácia. Ja by som dnes možno bola zhrozená, aké žehličky mi zdobili nohy. Našťastie, spomienky sú ku mne milosrdné.)

IMG_1159

Stále som však nevedela, o čo im ide. Ale keď sa jedna dievčinka prihovorila mojim deťom a to menšie si vzala aj na ruky, zacítila som príležitosť, dozvedieť sa viac. Áno, toto je časť príbehu s kórejským popom, kde má každá pieseň vlastnú choreografiu a decká sa ju tam navzájom učia a si ju precvičujú na randomne pustených ukážkach. Preto to striedanie a rôzne počty tancujúcich. Ku koncu sa už na niektoré prvky choreografie chytal aj Karol, preto som usúdila, že na K-pop má predsa len ešte čas a išli sme na hamburger (-veď vravím, že som matka roka…). Evidentne môj čas na K-pop vypršal.

IMG_1162

Keď som po sobotňajšom druhom kole Bielej noci uložila „moje“ dieťa spať (-muž zas to svoje), dopriala som aj sebe dávku kultúry. Dúbravské hody, here I come! No, prišla ako prišla… Videla som poslednú jazdu ruského kolesa a stihla som si kúpiť tri deci burčiaku. Mohla by sa natískať na pery známa veta: Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Ale nie v tomto prípade. Lebo moji dúbravskí kamaráti (ktorí sa teraz určite tešia, že dostali priestor v mojom blogu, že Michal?) mali už v zálohe ďalší bod programu! Diskotéku v miestnom klube. Ou jé! Slovami Armstronga: Je to malý krok pre človeka (ktorý stojí blízko vchodu) a obrovský skok pre Dominiku (ktorá sa vrátila v čase).

Viete, ako zistíte, že už ste na niečo starí? Napríklad podľa prvej myšlienky, ktorá vám príde na rozum pri strete s aktivitou. Toť prvé, čo mi napadlo pri vstupe do klubu: „Kokos, mne bude smrdieť kabát.“ A po prvej, nasledovala aj druhá myšlienka. Tá už bola viac hodná onej príležitosti. Naklonila som sa ku kamarátke a vravím: „Kebyže viem, že dnes skončím na diskotéke, dám si ozajstnú podprsenku.“ A asi by som prehodnotila aj môj hipsterský outfit s trčiacimi žltými ponožkami. Ále čo, k tomu kyslému veltlínu sa to akurát hodilo. Aj som chvíľu rozmýšľala, či si nedokúpim k nemu Sprite, ako za starých dobrých čias, kedy som si myslela, že víno sa dá piť len ako strik, ale rozmyslela som si to a miesto toho si šla na bar len po minerálku. To je vám inak tiež zážitok, stáť pri bare a čakať, kým si vás obsluha všimne. Ideálne je, ak máte ešte dosť alkoholu v pohári a dobre nabitý telefón, rýchlejšie vám odíde čas. Akurát si treba dávať pozor na cicušky s dlhými horiacimi cigaretami v tesnej blízkosti vášho ucha, inak je to fajn. Odporúčam ako tréning proti klaustrofóbii, ak zvládnete toto, tak už vám žiaden výťah nebude primalý.

20190928_232922

A ten hluk. Pardón. Tá hudba. Normálne som sa musela spýtať Zuzany, prečo sme to kedysi robili? Keď si miesto diskotéky môžem lakovať doma nechty, kukať Netflix alebo písať blog… A ani sa tam nedá poriadne porozprávať, skrz ten hluk, pardon hudbu. Ale Zuzana je múdra a vysvetlila mi to: „Vtedy sme sa nepotrebovali rozprávať.“ Veruže, vtedy sme chceli tancovať, byť sexi opité (-toto je inak oxymoron! Ale to zistíš až po rokoch, keď zbadáš, aká si bola smiešna, keď si sa zvíjala na parkete ako dážďovka, ktorej presekli opaštek.) a nepogrcať sa. A teraz tam stojíme po rokoch s množstvom skúseností a hudobnej zrelosti. Keď tu zrazu: „Každý do ma pozná, ten už dobre vie, keď dojdem, hneď sa rozjebem. správam sa ako zviera, každý víkend, jak treba…“ A ty si späť na vysokej v Alibabe a zase je z teba dážďovka. Ale teraz už len zo srandy. Ale vtedy si mala hitovicu od Čistychov v mobile naozaj. Teraz tam máš už iba gigabajty usvedčujúceho materiálu svojich detí, ktorý využiješ, keď to budú najmenej čakať. Napríklad, keď budú chcieť ísť tancovať na K-pop…

KVÍZ: Ako veľmi vám vaše potomstvo lezie na nervy?

Chvíľu to síce trvalo, ale nadišiel čas sa opäť dozvedieť niečo viac o sebe samej/samom. Pripravte sa na ďalší K V Í Z! Ale najskôr malé upozornenie. Ak vás už samotný názov kvízu pohoršil, ba priam urazil či nasral, tak radšej ani nevyťahujte papier a ceruzku, lebo je jasné, že vaše potomstvo je pre vás alfou a omegou bez jediného mráčika-letáčika. A teda úprimne vám k tomu gratulujem. Ale… Úplne by som tento link nezahadzovala a odložila si ho na nejaké temnejšie obdobie, lebo ako sa vraví… Jeden nikdy nevie. A my čo už vieme, poďme rovno na to!

KVÍZ

– otázky sú orientačné, je možné, že vaše dieťa ešte nedisponuje tou ktorou schopnosťou, ale verím, že máte bohatú fantáziu a situácie a vaše dieťa v nich, si budete vedieť minimálne predstaviť.

  1. Vaše dieťa si už polhodinu pospevuje/hmká/vypiskuje jeden kúsok piesne dokola. Aká je vaša reakcia?
    a) Spievate spolu s ním.
    b) Spievate proti nemu. V duchu sa snažíte prehlušiť jeho výber niečím vlastným. Mimo hlavy len mlčky čakáte, že snáď raz prestane.
    c) Stopnete si ešte 0 až 5 minút a potom ho pekne poprosíte/rázne upozorníte/zrevete, aby s tým prestalo.
  2. Vaše dieťa sa v noci zobudí s plačom. Čo urobíte?
    a) V sekunde sa preberiete a idete riešiť situáciu. Hľadáte zdroj problému a snažíte sa dieťa čo najjemnejšie uchlácholiť. Zostávate pri ňom, kým znova nezaspí. Prípadne si ho vezmete k sebe do postele. (Ak tam teda už neleží.)
    b) Zobudíte sa, ale ešte ležíte v posteli a čakáte, či to prejde do rukotu, alebo je to iba malé zaplakanie a prejde to samo. Keď počujete, že dieťa nemá v úmysle zaspať naspäť, vyleziete z postele a idete riešiť ako Gizka Oňová. (Dieťa rozhodne spí vo vlastnej postieľke.)
    c) Preberiete sa, ale naďalej sa tvárite, že spíte, až kým ručanie decka nezobudí partnera, ktorý sa po neúspešnom drganí do vás, zľutuje nad svojimi bubienkami a aj nad dieťaťom a ide ho upokojiť.
  3. Vaše dieťa sa zašpiní od jedla. Aká je vaša reakcia?
    a) Zasmejete sa, odfotíte si ho a potom sa aj vy zašpiníte, nech sa zabaví aj ono.
    b) Očistíte ho.
    c) Prevrátite oči „v sloup“ a utriete ho, prípadne mu podáte handričku, nech sa utrie samo. Tí zhovorčivejší si neodpustia nejakú poznámku.
  4. Niekam sa ponáhľate a dieťa sa šuchce/nespolupracuje. Čo vy na to?
    a) Nie je sa kam ponáhľať, keď sme s deťmi.
    b) Pod zámienkou nejakej odmeny ho motivujete k lepšej spolupráci. Tri, dva, jedna, štart a ste v cieli len s minimálnym meškaním.
    c) Držíte ho za ruku a ťaháte ho, kým mierne neveje vo vetre.
  5. Ste na prechádzke a dieťa sa zastavuje pri akejkoľvek zámienke (pes, iné dieťa, iný človek, špak, kvet, plechovka…). Ako zareagujete?
    a) Zabávate sa spolu s ním, robíte krátke videá z jeho objavov, rozprávate mu príbehy o každej veci, ktorá ho zaujala.
    b) Čakáte, kým sa zo svojich objavov vyteší a idete ďalej.
    c) Napomínate ho, aby nezdržiavalo, že už stačilo, štýlom: „Rozejdete se, není tady nic k vidění“.
  6. Ste na návšteve a dieťa robí cirkusy, že už chce ísť, respektíve ešte nechce ísť domov. Čo teraz?
    a) Prispôsobíte sa jeho želaniu. Veď dieťa sa vie samo rozhodnúť, čo je preňho najlepšie. Je možné, že vás už dotyční na návštevu nezavolajú.
    b) Pokojne mu vysvetlíte, prečo ešte chvíľku chcete ostať respektíve, prečo treba ísť domov. Snažíte sa, aby došlo ku konsenzu bez zbytočných scén.
    c) Ostávate/Idete bez ohľadu na následky. Je možné, že vás už dotyční na návštevu nezavolajú.
  7. Dieťa si pýta zapnúť telku. Čo vy na to?
    a) Telku doma nepozeráte, takže takúto požiadavku dieťa nemá.
    b) Skúsite zmeniť záujem. Na knihu, nejakú hru. Ak nič z toho nezaberá a dieťa je neoblomné, dohodnete si čas strávený pri rozprávkach a po jeho uplynutí televízor vypnete.
    c) Ani sa nemusí pýtať, telku ste mu zapli už ráno. Hlavne, že je ticho.
  8. Dieťa zničí doma nejakú hodnotnejšiu vec. Ako postupujete?
    a) Dieťa objímete a poviete, že nevadí, lebo všetko sú to len veci a dajú sa nahradiť. Potom si spravíte veniec z púpav.
    b) Zistíte, či to bolo zámerne alebo nie. Ak to nespravilo naschvál, snažíte sa mu pokojne vysvetliť, že na veci treba dávať pozor, lebo nič nie je zadarmo. Ak spravilo, vyhrešíte ho, že treba dávať pozor na veci, aby nám mohli slúžiť čo najdlhšie bez problémov. Jedna po zadku môže a nemusí byť.
    c) Nakričíte naňho a vyplieskate ho po riti.
  9. Predstavte si váš bežný deň. Koľko percent z dňa kričíte?
    a) Prečo by som kričal/a? Veď život s deťmi je raj na zemi.
    b) Od 10 do 30 percent, viac hádam nie… Susedia by ale lepšie vedeli.
    c) ČO JE KOHO DO TOHO?!?
  10. Keby ste mali svoje dieťa/deti charakterizovať niektorým zo slov, ktoré by to bolo?
    a) Anjelik
    b) Huncút
    c) Chuligán

Najviac odpovedí A

Vaše rodičovstvo je z vášho pohľadu znamenité. Dieťa vám rozhodne nelezie na nervy (možno ale vy leziete už na nervy jemu). Je pre vás stredom vesmíru a všetko prispôsobujete jeho potrebám. Niekedy je ale asi menej viac a treba si vedieť oddýchnuť, vypnúť, nechať dieťa, nech sa nudí. A tiež netreba zabúdať na hranice, kde sa kamarátstvo s dieťaťom končí a kde začínate byť jeho rodičom, zákonným zástupcom, vychovávateľom, kompasom pre životné hodnoty a vzory správania. Lebo poznáte ten príbeh o dieťati v autobuse… Sedí dieťa s mamou v autobuse a oproti nim starší pán. Dieťa húpe nohami až tak, že kope muža do nôh. Matka si to nevšíma a dieťa pritvrdzuje. Spolucestujúci, ktorý situáciu vidí, to nevydrží a pýta sa matky: „Prepáčte, ale vaše dieťa kope do tohto pána. Prečo mu nepoviete, aby s tým prestalo?“ A matka na to, lakonicky prehodí: „Viete, keď ono má voľnú výchovu.“ A na to si spolucestujúci vyberie z úst žuvačku, nalepí ju dieťaťu/matke do vlasov a povie: „Viete, aj ja som mal voľnú výchovu.“ A žuvačka sa z vlasov len tak ľahko nedostane…

Najviac odpovedí B

Ste obyčajný rodič, ktorému deti občas lezú na nervy. Nie ste z nich príliš paf, ale ani ich nepokladáte za následníkov Satana, ktorí vám prišli robiť peklo na zemi. Ľúbite svoje dieťa/deti. Ale ľúbite aj svoju duševnú príčetnosť a niekedy vám proste prasknú nervy. Viete byť láskavý, prísny aj nasratý. Presne toľko emócií, koľko má dúha farieb. A tak je to v poriadku, veď nechcete, aby vaše potomstvo videlo svet len cez ružové alebo čierne okuliare. Zlatá stredná cesta. Pre niekoho možno príliš obyčajná, ale vám to takto vyhovuje.

Najviac odpovedí C

Vaše potomstvo vám lezie na nervy. O tom niet pochýb. Ale snáď, ako sa píše na tričkách Kristíny Tormovej: Je to len obdobie. A aj vaše ratolesti alebo vy z toho skôr či neskôr vyrastiete. Dovtedy by to možno chcelo niekam vypadnúť bez detí, načerpať energiu, vyprázdniť pohár trpezlivosti, aby sa mohol znova začať plniť všetkými tými malými vecami, ktoré vás dokážu dostať do vývrtky. Alebo použite vývrtku. Na fľašu vína. Večer, keď uložíte potomkov spať. Vyložte nohy, zapnite telku a dýchajte. A možno si pri pohári rizlingu skúste spomenúť, aké dieťa ste boli vy. Lebo niekedy už krava zabudla, že bola teľaťom a v tom je celý problém. Ibaže by nie…