Keď už máme mesiac knihy, dovolím si prispieť i Ja svojou troškou. Verím, že vás nielen inšpirujem, ale aj poučím, po čom v kníhkupectvách siahnuť a po čom nie, ak chcete v duševnom zdraví prežiť detstvo vašich potomkov. Ale zas, rodič prežije veľa! Navyše, čo by sme nespravili pre ten šťastný úsmev na ich malých šušniackych tvárach.

Retro kúsky

Môj Macík – Uff, toto je ťažká nostalgia. Dievčatko pri malej kuchynke položenej na stoličke, je jedna z mojich prvých spomienok. Takže, keď sa objavila reedícia, odniesla som si ju domov. Pôvodná sa žiaľ súčasnosti nedožila. A prišla mi veľmi vhod, keď sa narodilo dieťa č.1 a začalo vnímať svet aj ďalej ako len po svoje ruky. Čítali sme mu z nej, aj keď sme si nemysleli, že nás vôbec vníma, lebo odbiehalo sem a tam, vynášalo smeti – do obývačky a iné delikátnosti. Až jedného dňa, keď som mu čítala: „Tak strapánik chlpatý, nekvapni si na šaty. Už ťa obed očakáva, cukrík, koláč biela…“ A kávu doplnil ON! A vysvitlo, že ju pozná celú. Krása. Aj keď dnes, keď sa k nej sem tam vrátime, niektoré rýmy mu vypadli, ale no problem nahradil ich množstvom „životne dôležitých“ otázok.

Maľovaná Abeceda – Knižka z pera Jána Smreka vo mne tiež vzbudzuje množstvo spomienok, najmä na chuderu Filoménu. Veľmi som s ňou svojho času súcitila. Ani táto publikácia sa v našej domácnosti súčasnosti nedožila, ale keď som kupovala pumpu na lopty, objavila som ju.. Áno, v tom istom eshope, v ktorom som kúpila pumpu, osobnú váhu a činky! Karolovi sa knižka mimoriadne pozdáva (/la, aktuálne je opäť vytlačená novými kúskami v jeho knižnici). Aj keď dnes možno už niekde existujú tlaky, aby ju zakázali. Veď má rozhodne ďaleko od politickej korektnosti. Už len spomenutá Filoména, ktorá jajká, že šoférovi smrdí fajka. Alebo čo taký Ivo, ktorý išiel po pivo?! A z kontextu je jasné, že nehovoríme o plnoletom Ivanovi! Juj, a táto báseň je stelesnením pekla na zemi.

Čučoriedky, černice
Mám ich vyše čapice.
Tuto si ich majte,
Čokolády dajte!

No ale akože pardón, bažiť po čokoláde, keď mám v ponuke čerstvé ovocie, z predpokladaného BIO zdroja?! Takmer nemysliteľné. Keby to ten Smrek bol býval tušil, poriadne si rozmyslí jednotlivé texty. Alebo aj nie, neviem, možno bol rebel…

Rozprávky o Psíkovi a Mačičke – Alebo ako by Karol z českého originálu odvodené povedal O psíkovi a Kočice. Aj s podotázkou, čo je to kočica. Zatiaľ ale neviem, či ho knižka očarí rovnako ako video, ktoré mu zvykne dedo pustiť z YouTube-u. Z knižnej podoby ho zaujala časť, v ktorej psíček a mačička umývali podlahu. Respektíve pasáž, ktorá umývaniu predchádzala: „Prečo psík zjedol mydlo?“ – Veľmi obľúbená otázka najmä pri umývaní rúk, pričom nechýbajú ani doplnkové otázky, v ktorých Karol skúša, či môže aj on ochutnať mydlo.

S pridruženou hodnotou

Takto kvetnato som nazvala otváracie okienka, poťahovacie okienka či tlačidlá, vďaka ktorým knihu sprevádzajú rôzne zvuky. Bohaté zastúpenie má v tejto kategórii vydavateľstvo Svojtka. Hneď prvé dva tituly V dome a Na farme, ktoré priniesol Karolovi prvý Ježisko (akoby napísali na pošte), sa stali na dlhé mesiace súčasťou našich životov. A hoci som si vravela, že naše knižky neskončia ako kúsky iných detí, žiaľ, ani my sme sa devastácii nevyhli. Ale plánujem odtrhnutú hlavu kravky, celé prasa, či taburetku, prilepiť späť. Dávam si to do pomyselného plánovacieho kalendára v najbližšej trojročnici, nech raz môže hádať aj Táňa. Až do zblbnutia (nášho samozrejme).

Ale zo Svojtky sa osvedčila aj kniha pre všetky deti, ktoré sa idú stať starším súrodencom: Odkiaľ prichádzajú deti?, alebo rôzne vreckové variácie, vhodné aj na cesty do ruksaku. Karolova obľúbená bola svojho času o hasičskom aute a o hasičovi, o ktorom sme sa až pri čítaní v električke cestou domov dočítali, že sa volá tiež Karol! Náhoda? Nemyslím si…

Máme v zbierke aj zo tri knižky zvukové. Jedna so zvukmi dopravných prostriedkov, 2 zvieracie. Tiež sú to dobrí sluhovia, ale zlí páni. Hlavne, ak sa dieťa rozhodne stláčať jeden gombík v slučke stále dookola. Vtedy ja robím v hlave úplne iné zvuky. Ale aspoň už viem, že niektoré zvieratá vydávajú neuveriteľné zvuky! Alebo ich iba niekto čudesne nahral?

O šteniatku zo statku – táto kniha o šteniatkovi (ako vraví Karol), ktoré si chcelo s niekým robiť bábovky z blata, má pridanú hodnotu v tom, že je 3D! Psík tak uteká z farmy do lesa. Jazvec vystrkuje hlavu, prasa tiež. Až kým ho Karol v nestráženej chvíli neroztrhal. Tu je na mieste malá pochvala, čo malá… VEĽKÁ pochvala. Dominika mu dotrhanú dvojstranu zlepila. Do-kon-ca funkčne. Takže si dodnes môžeme vychutnávať milé ilustrácie končiace hnedými lesklými… bábovkami z blata (niekedy aj trikrát za sebou. Au)!

Na záver tejto kategórie by som ešte spomenula knižku s magnetkami. Tiež veľmi fajn, len bacha, ak máte dieťa so sklonmi mať všetko tip-top v kompletnom stave, lebo tieto magnetky majú tendenciu sa zapatrošiť. Miesto zábavy sa u nás neraz spustila vlna hnevu a žalostného ručania, pretože mama nevedela nájsť autíčko alebo vláčik, ktorý mal on umiestniť do hračkuárstva (-opäť nejde o preklep). Nebudem hovoriť, kto spomenuté magnetky stratil. Ehm. Ak sa vam zdá, že na fototografii jedna magnetka chýba, nezdá sa vám to!

Automobilová problematika

Toto nebude veľmi džendrovo vyrovnaná kategória, ale verím, že aj matky dievčatiek si nájdu, po čom ich dcéram srdce piští. Poznám minimálne jednu štebotavú devu, ktorá by rozhodne nepohrdla mcqueenovskou knihou. Veru, aj u nás patrí k obľúbeným. Vystrihnutá v tvare bleskového pretekára nesie názov Veselí kamaráti (ďakujeme Maťka B.). Okrem toho, že ju už nielen Karol pozná naspamäť (vďaka čomu práve v stredu nadobudol dojem, že on už VIE čítať), by som chcela podotknúť, že je zaujímavé, ako sa 2-hodinový rozprávkový film dá v pohode vcucnúť do piatich riedko popísaných strán! Čo pre mňa časom rozhodne nebolo zaujímavé, bol onen moment, keď som Karolovi dala na výber, akú knihu chce čítať (SI PROSÍ čítať – aj ja sa to musím naučiť viac hovoriť) a on dovliekol papierového McQueena. Už asi po 684.-krát. Ale tak to má byť, veď opakovanie je matka múdrosti (ibaže by nie!).

Poviem ti, čo robia autá – Ehm, ja to ani tak veľmi nechcem vedieť, ale čo už. Krátke básničky a mierne hororové ilustrácie áut a iných dopravných prostriedkov sa u potomka tešia mimoriadnej obľube. A hoci má kniha hrubé strany, obsahu je v nej viac ako dosť. Dokonca už máme v zbierke aj pokračovanie… Už viem, čo robia i vlaky! Ako dobre, že išlo iba o dvojdielnu ságu a nie Harryho Pottera medzi kreslenými dopravnými prostriedkami.

Mašinky – Svoj čas si u nás odkrútilo aj leporelo o dopravných prostriedkoch na ceste, vode či vo vzduchu. Šesť či deväť obrázkov na strane, tiež môže priniesť množstvo zábavy. A hoci by sa mohlo zdať, že ak tam nie je veľa písaného textu, mohol by ju Karol pozerať aj bez mojej či tatovej asistencie, opak bol pravdou.

Edukatívne

Tie sú takmer všetky, ale vypichla by som pár, pri ktorých reálne aj čo to vysvetľujem. Radím sem zvieracie knihy, v ktorých sú fakty o ich živote. Napríklad o spánkových návykoch v Ako zvieratá spia. Veľmi obľúbené nielen u nášho dieťaťa (páčili sa aj návštevám) sú veľkoformátové knihy, ktoré svoj zenit zažijú určite o pár rokov neskôr: Pod zemou/Pod vodou, Mapy či Cesta časom. Okrem obsahu oceňujem aj formu. Krásne ilustrácie, kvalitný papier a kopec zaujímavostí, s ktorými sa možno raz nestratí ani v relácii Duel (veď akoby aj, keď už teraz vie, čo je to ratrak a na čo sa používa).

O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu – Áno, aj tento kúsok beletrie by som zaradila medzi edukatívne. Z jedného prozaického dôvodu. Dieťa bude vedieť do čoho nemá stúpiť. Respektíve, ak už stúpi, aspoň bude presne vedieť, čo za hovno to bolo! Inak, keď som onehdá hľadala knižné dary pre krstné dcéry, natrafila som v policiach kníhkupectva aj na iné výkalové tituly. Zdá sa, že sa problematika vylučovania stáva viac než aktuálnou. To za našich čias, keby sme sa o bobkoch chceli baviť, dostali by sme maximálne poza uši.

Medzi poučné by som zaradila aj cudzojazyčné. A nielen pre deti! Názvoslovie častí vlakov či rozličné synonymá hryzenia a žuvania rozhodne nepatrili do mojej anglicko-slovenskej slovníkovej výbavy (možno by som mala prehodnotiť, čo na Neflixe po nociach pozerám). Titul No. No. Dinos! mal ešte ďalší poučný rozmer. Keď sa Karol priúčal sladkostiam, dávala som práve pažravých dinosaurov za odstrašujúci príklad. Ak vás zaujala, možno vás sklamem, ale doniesla nám ju Maťa Š. až z ďalekého zámoria, tak neviem, či sa k nej dostanete. Ale, ak je vaše decko kamoš s tým naším, možno mu ju požičia (hahaha).

Za trest a iné

! Upozornenie – ak čítate túto kategóriu a nájdete v nej knihu, ktorú máme od vás, prosím, neberte to osobne… Ďakujem za pochopenie.

Ako krtko vyliečil myšku – Poviete si klasika. Nič ňou nepokazím. Omyl. Spôsobíte rodičovi, ktorý sa ju pokúsi prečítať naraz, stratu hlasu, slín a chuti do života. Dobre, možno preháňam, ale hoci je na každej strane veľký obrázok a málo textu, množstvo strán to skomplikuje. Je ich až 88, slovom OSEMDESIATOSEM (už viem, akú knižku kúpi Magián svojmu potomstvu, hoci Krtek je čierny… Tak nič). A vy sa modlíte, aby už krtko našiel tú prekliatu Matricariu chamomillu a chorej myši uvaril z nej život zachraňujúci čaj.

Príbehy na dobrú noc – Och, pri tejto knihe vidno, ako málo stačí k detskej radosti. Plytké príbehy zvieratiek s hroznými menami (Krikľún, Pruhovaný, Kučierka, Ryšavček, Hopík či Mašlička. A nesmiem zabudnúť na Maznavku!) zažívajúce krátke dobrodružstvá pred či počas spánku. Okrem toho je v knihe hneď niekoľko gramatických prehreškov. A vy ako správny „grammar nazi“ máte chuť opraviť ich červeným perom. A teda za seba, respektíve za Karola, by som skonštatovala, že príbeh o Myške, ktorá sa bojí tmy, nemá v knižke na dobrú noc, čo robiť. Minimálne u nás sa totiž u chlapca, ktorý s tmou problém nemal, objavili obavy z toho, že nie je v izbe svetlo… Preto sa pýtam: „Komu jsme tím prospěly?“

Panáčik v piesku – kniha, ktorú som vyhriebla v pouličnom výpredaji, neradím medzi tie za trest, ale rozhodne medzi „a iné“. Zaujímavé príbehy, ktoré sa neraz končia neurčito, či rozpačito, respektíve ako keby bez konca. A v jednom sa dokonca rozoberá aj otázka rasizmu! „Bránime černochov, keď nimi bieli pohŕdajú. Šepkáme im do ucha: Černoch, si štíhly ako palma, tvoje telo je pekné, tvoja hlava je pekná, černoch…“

Veľké bum a Malé bum – Pri autorovi ako je Daniel Hevier si poviete, že nemôžete trafiť vedľa. Ale môžete. Našťastie nie každá báseň je problémová. A zatiaľ sa mi darí tie čudesné či nekorektné preskakovať. Napríklad Kam chodia prsty najradšej, Cirkus Hwatari či Sliepkáč a kohútica. Samozrejme, ja sa na to pozerám dospeláckymi očami, preto určite nevidím to skryté čaro v nich, ale no a čo, nemusím Karolovi zbytočne pridávať nápady, napríklad kam si ešte nestrčil prsty (okrem iného do Nosova, Zástrčkova, Pusinkova…).

Asi si poviete, že niektoré zo spomenutých nie sú určené pre malé deti. Veru nebudem nesúhlasiť. Pri drvivej väčšine spomenutých je napísané, že sú minimálne pre deti od troch rokov, ale pri drvivej väčšine by som rozhodne tak dlho nečakala. Nie nadarmo sa hovorí, že dieťa je ako špongia, ktorá potrebuje veľa nasávať (informácií). A kým by papierovo dozreli na spomenuté knižky, už by ich to ani nemuselo zaujímať. Preto, dočítania priatelia!

PS: Ešte máme doma hromadu ďalších, ktoré som nespomenula, tak sa pokojne pýtajte, poradím, pochválim, znosím pod čiernu zem… Podľa potreby.