MATKY zabúdajú a hlúpnu (nielen láskou k svojmu potomkovi). Som síce iba chvíľu dvojmatka, ale verím, že aj troj-, či viac-matky, ktoré sa rodičovstvu venujú dlhšie, potvrdia uvedené závery. Milé maminy, ak si myslíte, že vy ste výnimka a vás sa vyššie spomenuté slová netýkajú, prosím, v mene vášho psychického zdravia, ani nečítajte ďalej.

Čo môžeš urobiť dnes, odlož na neskôr a zaručene na to zabudneš!

Je vraj vedecky dokázané, že žena má v tehotenstve problém s pamäťou a môžem vás ubezpečiť, že onen jav úspešne pokračuje aj po pôrode. Okrem toho, že neviem prísť na meno základným produktom, ktoré sú Karolovou denno-dennou potrebou (ako napríklad plachta, rozumej plienka), počas dňa priebežne zabúdam vykonávať rozličné činnosti… Napríklad zistím, že som asi hladná. Karol ma zabaví fekálnou pohotovosťou a hneď neviem, čo som vlastne chcela. Podobné je to aj s potrebou ísť na záchod. Ale zas, človek aspoň šetrí čas.

Problematickejšie je to pri nakupovaní, keďže v obchode zaručene na niečo zabudnem a vezmem hocičo iné… Nápomocným by bol zoznam, len si ho človek nesmie zabudnúť napísať a eventuálne vziať aj so sebou. Prípadne vám pomôže božia prozreteľnosť (alebo vyššia sila, náhoda, ruka diabla a podobne). Ako mne, keď som si nielenže zoznam napísala, ale ho aj zabalila do vrecka obľúbených teplákov. Aké bolo moje prekvapenie, keď som v obchode chcela svoj tromf na regály plné produktov vytiahnuť a zistila som, že zoznam vo vrecku NEBOL! Matka roka ho stihla medzi vchodovými dverami a vstupom do Billy stratiť. Tu by mohol niekto namietať, že čo skutočne potrebuješ, na to nezabudneš. Omyl! Ešteže sa nám onehdá neminuli papierové vreckovky naraz s toaletným papierom. Počula som o prípadoch, kedy boli na tom matky natoľko zle, že nezabudli na veci, ktoré treba urobiť či toaletné papiere, ktoré treba kúpiť, ale niekde rovno zabudli aj dôvod, pre ktorý nemusia chodiť do bežnej práce, za ktorú dostávajú bežný plat. Áno, prípady zabudnutých detí nie sú ojedinelé, ale poznám niekoľko takých ratolestí a vyrástli z nich plnohodnotní jedinci.

Rozhovory na rozličné témy

Pobaviť dokáže napríklad fakt, keď na niečo zabudnem uprostred vety. Rozumej, začnem rozprávať, na ceste je hrboľ, dieťa sa v kočíku pohmýri, vám sa pretrhne tok už aj tak veľmi naštrbených myšlienok a pokračovanie vety je v nenávratne. Prípadne skončí úplne inde, ako ste pôvodne plánovali. Tu je dôležité, kto je váš konverzačný partner. Napríklad vaša mužná polovička totiž nemusí vôbec počúvať, takže si problém síce nevšimne, ale ani vám z neho nevie pomôcť. Ak konverzujete s kamarátkou-matkou, ona vás počúvať bude, ale výsledok môže byť rovnako rozpačitý, keďže si už ani ona nepamätá, o čom ste sa rozprávali. Pri takýchto rozhovoroch je zaujímavé sledovať, kam až môže konverzácia zájsť. Začnete sa baviť – čo ja viem – rastúcimi zubami dieťaťa a plynulo prejdete až k problémom s popôrodnými kilami. Tie sú samozrejme niekedy začiatkom debaty, jej stredom aj záverom. Ale, aby som nebola len úplne negativistická, popôrodné kilogramy idú dole, aj keď ste v tehotenstve žrali hlava nehlava takmer všetko, na čo si vaše hormónmi zmietané telo spomenulo (inak zaujímavé je, že v tehotenstve sa už síce problémy s pamäťou objavujú, ale tehotná nikdy nezabudne, na čo mala chuť a jednoznačne si ide za svojím, česť a sláva výnimkám). ALE, ak vás v tomto tehotenskom obžerstve budú iní ľudia či nebodaj iné matky presviedčať, že nevadí, veď pri kojení (viem, že dojčenie je spisovne, ale pardón, znie to hrozne) všetko zhodíš, netreba tomu tak slepo dôverovať! To len, aby bolo všetko jasné. Hoppa, ale reč nebola o mojich tučných stehnách, všakže? Aha, jasné. Rozhovory, kedy matka uprostred vety, v extrémnych prípadoch slova, zabudne, „vo co go“. V podobných prípadoch je záchranou kamarátka-nematka. Ale pozor, u nej hrozí, že ak sú spomínané excesy u vás časté, oveľa zriedkavejšie vám bude potvrdzovať spoločné schôdzky (ak nemáte skutočne rozkošné dieťa, ktoré stojí aj za ťarchu zvanú zábudlivá matka so zhoršujúcou sa slovnou zásobou).

Keď ideš variť kávu a…

Zaujímavosťou tiež je, že neraz zabudnutú činnosť nahradím inou! Uvádzam príklad: Opýtam sa švagrinej, či si dá kávu, odpovie áno, vojdem teda do kuchyne a… umyjem riad. Takže návštevy sú síce smädné, ale keby chceli, šálky majú umyté. Inokedy sa idem vycikať a zrazu dávam prať veci alebo opačne. Chcem vziať špinavé veci z kúpeľne a skončím pri čítaní časopisu na záchode. Niekedy pomáha vrátiť sa na miesto, kde ste mali danú myšlienku v hlave (ak si inkriminované miesto pamätáte). Ale nie je vylúčené, že budete chodiť tam a späť niekoľkokrát. Ale zas, hovorí sa predsa, že opakovanie je matka múdrosti, či? Aj keď ani na známu formulku sa v praxi spoliehať nedá. Ja si bežne viackrát opakujem, čo musím urobiť, kúpiť, povedať, napísať a nakoniec moja myseľ aj tak nonšalantne improvizuje. (A apropo, to MATKA múdrosti bolo myslené ironicky?)

Nie je všetkým dňom koniec

Hoci to s nami matkami vyzerá po predošlých riadkoch bezútešne, minimálne na sebe som už počas tehotenstva začala badať aj iné radikálne zmeny. K zhoršenej pamäti pribudli zlepšené reflexy! Áno, neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Aj športový antitalent, ktorý chytil počas telesnej výchovy skôr nádchu ako loptu, môže mať perfektné reflexy. Neviem, či sa to u mňa vyvinulo ako evolučný prvok alebo prvok zachovania potomstva, ale funguje. Ani neviem spočítať, koľko pohárov či téglikov som už v letku chytila a zabránila tak rozbitiu, kriku, slzám, nadávkam, zametaniu, utieraniu, kupovaniu, a tak dále, a tak dále. Nie je to síce stopercentné, ale v mojom prípade išlo o mnohonásobné zlepšenie. Minule som dokonca o pól šiestej ráno s ešte zalepenými očami zachytila v kúpeľni padajúci sklenený antiperspirant, ktorý si to mieril rovno do nášho nového umývadla. To snáď aj stojí za tie zabudnuté toaletné papiere, či?