2 a pol užitočnej rady (nielen) pre PRVOMATKY, ktoré ste inde nečítali!

Už ste si mohli všimnúť, že som mimoriadne dobrá duša, ktorá si nenecháva užitočné rady a prípadné know-how pre seba. A keďže ma podcast Jednej mamy presvedčil, že stále sú rady, ktoré ešte neboli vyslovené dostatočne nahlas, niektoré z nich tu teraz odhalím. Respektíve mnoho rád už na internete uzrelo svetlo sveta, ale podaktoré z nich aj nemuseli…
Nasledujúce riadky sú preto vhodné pre nastávajúce matky, prvomatky, budúce druhomatky, ktoré už veľa zabudli a všetky ostatné matky, ktoré sú zvedavé, čo (by) mohli urobiť inak… Len jedno malé upozornenie. Všeobecný návod na materstvo neexistuje a možno vám môj tip nezaberie. To neznamená, že nefunguje, len vy alebo vaše potomstvo fungujete na iné kódy, ktoré budete musieť rozlúsknuť samy. Good luck a čítajte s porozumením.
1. Čo do pôrodnice?
V prvom rade si zbaľte veci zo zoznamu tej ktorej príslušnej pôrodnice. Niekde nepotrebujete takmer nič okrem županu, inde potrebujete aj vložky, toaletný papier a vlastné tabletky železa. A čo k tomu? Silu a odhodlanie… bla, bla… Zbaľte si hlavne vreckovky, aby ste si mali do čoho fúkať sople, keď na vás príde plač. Ten od dojatia, ten od nervov na hnusné sestričky, ten od zúfalstva, že neviete utíšiť dieťa, či na ten, že počujete vašu ratolesť ručať pod lampou, lebo má žltačku. A ak idete do pôrodnice s tým, že budete kojiť, kojiť a nič iné než kojiť, tak vám Pán Boh pomáhaj, možno miesto boha skúste Benedikt lekársky a Senovku grécku. Ale nie vtedy, keď sa začnú problémy s tvorením mlieka, ale preventívne hneď. Áno, všetko má svoj prirodzený čas a aj mlieko príde (ibaže by nie), ale ja som nechcela nechať nič na náhodu. Takže, keď som už mala dieťa pri sebe, hneď som si naordinovala oba prírodné medikamenty. A mlieko prišlo. A prišlo ho veľa. Prišlo ho až moc. To sa tiež môže prihodiť. Ale radšej viac ako menej, či? Pri prvom dieťati som sa dostávala do normálu dva mesiace, pri druhom už to bolo rýchlejšie. Pri druhom som už vedela, o čo ide, išla som za sestričkami, že mám veľa mlieka, potrebujem si odsať trochu, nech sa mi uľaví. Neverili mi, uverili, až keď som im pre iných novorodencov doplnila fľašu a pol mlieka. Ostatné som si už nechala pre dcéru, nočnú košeľu a sprchový kút. (Takže, užívať len na vlastné riziko.)
2. Čo domov?
Tehotenské oblečenie – toho sa rozhodne nezbavujte hneď po pôrode, aj keď vás to bude lákať, lebo už ste v inej životnej fáze. Vaše telo ale tento fakt akosi nechápe a v niektorých prípadoch tak skoro ani nepochopí. Samozrejme česť a sláva výnimkám, ktoré rovno z pôrodnice môžu ísť vo svojich fit legínkach, v ktorých odbehli polmaratón. Ale všetkým ostatným smrteľníčkam dobre padnú voľné gumičky a gate, ktoré im nezvýraznia „mafiny“.
Dojčiace oblečenie – ním sa netreba zbytočne stresovať! Rovnako dobre vám poslúžia elastické odevy s výstrihom, ktorý sa vám natiahne až po kozu (nemyslím tú na paši), respektíve bohaté košeľové variácie. A čo je najhlavnejšie, vynosíte to aj po skončení dojčiacej životnej etapy. Samozrejme, ak vás niečo vyslovene zaujme a chcete si urobiť radosť, smelo do toho. Radosť si zaslúžite a ak chcete kojiť v štýlovom tričenku od Koláčovej či Mile, potešte sa. Ja len, aby ste vedeli, že si netreba robiť bezhlavé zásoby „prsofriendly“ oblečenia, ktoré potom budete posúvať za zlomok ceny ďalej.
Látkové plienky – neľakajte sa, nejdem vám vnucovať eko-bio-látkovú prebaľovaciu metódu. To nechám na uvážení každej jednej občianky osobitne. Mne ide o tie látkové plienky, ktoré používali ešte naše mamy. Tie štvorcové kamošky, ktoré dobre sajú, rýchlo nimi utriete grcku, pišanicu (a iné). V lete poslúžia ako ľahká prikrývka, tienidlo (ale samozrejme nezabúdam na prísun vzduchu), tie väčšie aj ako uteráky, prípadne aj miesto jednorázových podložiek na prebaľovanie. Prekryjete ňou plachtu v postieľke, lebo ogrcanú plienku vymeníte rýchlejšie ako celú plachtu. Zakryjete ňou návštevu, aby neodišla označkovaná. Prípadne skryjete aj časti nábytku, ktoré ste uchrániť nestihli. A keď spravíte na konci uzlík, je to aj skvelé žužladlo na prerezávajúce sa ďasienka. Takže, určite si ich kúpte viac. Budete ich mať v zásobe a môžete ich strategicky rozmiestňovať po byte podľa potreby. Pri prvom dieťati som si ich zaobstarala na začiatok asi 5 (kusov, nie balíkov) a myslela som si, aká som frajerka. No potom som postupne chodila do déemky a dopĺňala zásoby, lebo mi tých 5 nestíhalo ani schnúť a už som ich potrebovala opäť!
Oblečenie pre bábätko I. – Ak nie ste fashion/mama/food/lajfstajl-blogerka a nepotrebujete si potomka odmalička štelovať do cool póz v ešte viac cool outfitoch, vrelo odporúčam biele, krémové, prípadne sivé melírové odevy, ktoré sú na gombíky a ideálne máte vrch aj spodok 2 v 1. Nemusíte sa zbytočne stresovať s naťahovaním cez hlavičku, bojovať s meňavkovitým telom vreštiaceho uzlíka šťastia a prdov. Navyše nebude na oblečení veľmi vidno grcky a vydrží vám o pár minút/hodín dlhšie. Že to bude smrdieť? Správne bábo vonia ako mlieko a grcka (žmurkajúci smajlík)!
Oblečenie pre bábätko II.– Bábätká rýchlo rastú. To som nezistila len ja, to vedia už skoro všetci (ostatných onen fakt možno trochu zaskočí). A určite okrem vyššie spomenutých odevov budete mať aj reprezentatívnejšie, v ktorom bude váš mini človek ešte rozkošnejší. A práve z takýchto kúskov si nejaké obľúbené exempláre odložte na pamiatku. Aby ste raz, keď bude doma miesto voňavého bábätka, adolescent pubertálny (-copyright to Horkýže Slíže), mali čo ukázať jeho kamošom či frajerkám /a opačne/ a aspoň trošku ho podľa rodičovských pravidiel strápniť a priviesť do rozpakov. A ktovie, možno raz, ak sa odev dovtedy nerozpadne, uvidíte v ňom aj svoje vnúča.
2.5 Nail Grylls vášho prežitia na materskej
Nie, nepomýlila som sa. Viem, že týpek, ktorý na Discovery Channel zjedol húsenicu, lebo je plná proteínov, sa volá Bear Grylls. Ale vy budete potrebovať na prežitie Nails Done (preklad – urobené nechty)! A hoci sa vám to bude zdať nemožné, lakujte si nechty. Alebo si nájdete inú svoju činnosť, ktorá bude alternatívou k nalakovaným nechtom. Niečo, čo vás udrží v reálnom svete, aj keď sa vám bude zdať, že všetko ostatné je len sen (či nočná mora?). Jasné, že ste naplnené láskou a šťastím a obavami, neistotami (presný opak smeráckych sľubov, čo?), ale treba sa snažiť zostať v rovnováhe. Pre jednu je to nočné lakovanie nechtov, pre inú písanie blogu, pre ďalšiu prechádzka do obchodu sama, pre ďalšiu horúci kúpeľ a kniha (aspoň 5 strán), každopádne sa nevzdajte a uzurpite si tento jeden moment mimo zabehnutých rituálov okolo dieťaťa. A postupne pokojne pridávajte ďalšie, nebudete preto horšia matka. Sú určite aj horšie. Napríklad Ja. Takže ste v pohode.
A budete v pohode aj bez všetkých „zaručených“  rád na internetoch, ktoré si neraz protirečia alebo ani neovládajú pravopis. Stačia vám tie odo mňa (žmurkajúci smajlík). A pokojne mi dajte vedieť, ak chcete pokračovanie, lebo ešte asi nejaké tri rady by som možno vypotila… Chcete? Pardon. Prosíte si?

Moja (ne)intímna spoveď: Dva pôrody a toľko zážitkov, možno až priveľa! (3. časť)

Nasledujúci text je takmer logickým pokračovaním tohto počinu.

 Ak ste čítali predošlé výlevy, už čo to o mojich skúsenostiach so slovenským pôrodníctvom viete, ak nie, neprekáža mi to, mám nachystané ďalšie. A nebude to pekné. Alebo možno trochu áno, veď na konci tunela svieti svetlo aj pre naše zdravotníctvo. Ibaže by nie.

O vás bez vás alebo aj o úplne inom

Áno viem, spravila som chybu, že som sa viac pred pôrodom nebifľovala, ale vravím si, keď príde čas, všetko sa dozviem. Hahaha, to som bola v roku 2016 veľmi naivná. Lebo ani pred tromi rokmi, ani v roku končiacom osmičkou sa veľmi komunikácia s budúcou mamičkou nenosila (samozrejme viem, že sú aj zdravotníci, ktorí vám povedia a vysvetlia možno aj to čo nechcete, ale ja som sa skôr stretla so skúpejšími na slovo. Respektíve skúpejšími na slovo k danej veci. O to viac si ale vážim, všetkých odborníkov, ktorí vynaložia energiu a čas, aby mi povedali, čo a prečo a ako). Mamička je zväčša číslo, ktoré treba preniesť na „to do liste“ z kolónky urobiť, do kolónky vybavené. Že preháňam? Zaiste, ale hormónmi zmietaná žena, ktorej bolesť neraz zatemňuje mozog, to môže cítiť práve takto. A keď sa vám lekár, asistentka, sestra, upratovačka… neunúvajú povedať, čo sa deje, ani sa tým pocitom nemožno čudovať.

Keď sme sa ešte v poradni s mojou lekárkou bavili o pôrode a vyjadrila som svoj strach nad nadchádzajúcimi udalosťami a spomenula aj fakt, že si neštudujem farbené kopytníky ani iné diskusné fóra, mala viac než pozitívnu reakciu. Pretože sa vraj netreba báť, všetko sa mi včas objasní. Ale často sa mi iba diali veci a netušila som, „vo co gou“. Nevravím, že ma mali zapájať do vedeckých konzílií, ale keď išlo o moju šušku a moje dieťa, trochu zhovievavosti mohlo byť na mieste. Najmä pri „tenkrát poprvé“. Veď z neba nikto učený nespadol. Ono je to ozaj často o toľko omielanej chýbajúcej ľudskosti, pretože pre profesionála ide o rutinu (áno viem, že niekedy nie je čas na zdvorilostné oné, keď ide do tuhého a treba riešiť kritický stav, ale vo všetok zvyšný čas priestor je), ktorá preňho nie je ničím zvláštna. Chce si ju spraviť (dobre) a ísť domov. Ale na druhej strane tejto rutiny ja neraz vystrašená veľryba, ktorá sa chystá uchom ihly pretlačiť hrniec.

Zdravotnícky personál často nemá potrebu s vami preberať, že vám spravia toho starého známeho Hamiltona, že si máte dávať svoje tabletky železa, lebo máte vlastné ešte z posledného mesiaca tehotenstva (a vy sa to dozviete z prepúšťacej správy, v ktorej okrem iného zbadáte, že ste spolupracovali. Ale pýtam sa, kde je potom moja tabuľka na hodnotenie spolupráce zdravotníkov? O tom, že mi namerali každý deň fajn teplotu, pričom som teplomer nevidela, pomlčím). Prípadne, keď sa počas pôrodu rozpráva váš zdravotnícky tím miesto s vami, radšej medzi sebou napríklad o nadchádzajúcej Žofkinej oslave či o novom kúpenom nábytku do obývačky. Ja viem, pre nich to rozhodne nie je prvý pôrod, ale pre ženu na posteli vo veľkom počte prípadov je. Ak ste si pomysleli, že ide o banalitu, dovoľte mi dve podobenstvá.

1. podobenstvo

Predstavte si, že ste čo ja viem u mobilného operátora (farba je nepodstatná) a chcete sa informovať o paušáloch, ktoré sú pre vás výhodné a podobne. Na čo vám pani na druhej strane stola povie: „Viete čo, to som už dnes rozprávala piatim klientom pred vami. Tak vám poviem iba toľko, všetko je OK. Tak, ako má byť.“ A radšej sa odíde rozprávať s kolegovcami, ako strácať čas s vami. Samozrejme pletiem hrušky s jablkami a teta u operátora potrebuje každého klienta, lebo (predpokladám) sa jej snaha odzrkadlí aj na výplatnej páske. Kdežto lekári a ostatný „stuff“ sú pekne zatabuľkovaní, tým pádom asi netreba vyvíjať aktivitu nad rámec štandardných služieb (česť a sláva výnimkám, samozrejme). Ale aby som nehovorila len o neznámej tete z Or-Tele-O2, mám príklad aj z vlastného radu.

2. podobenstvo

Pred nástupom na materskú ne/dovolenku som písala šoubiznisové články pre webovú stránku jedného z dvoch bulvárnych denníkov a náplňou práce boli aj ONLINE rozhovory. To znamená, že k nám prišiel niekto známy, populárny či spoločensky obľúbený, aby sa ho priamo čitatelia pýtali otázky. A chodili k nám rôzne počítačovo zdatní hostia. Každému bolo treba v úvode vysvetliť, ako náš systém funguje, aby mohli (ak chceli) samostatne pracovať na odpovediach. Tak si predstavte, že by k nám dotyčný prišiel a ja som ho posadila pred naše CMS-ko a povedala by som mu, že už môže začať. Sem-tam by som ho skontrolovala, opravila ho, keby zablúdil, ale viac by som mu nepovedala. Veď ja to robím dlho a všetko mi je jasné. Tak ani on by nemal mať problém. Určite si doma naštudoval staršie ONLINE články a nepochybne bude vedieť, kam kliknúť, aby sa odpoveď odoslala, ako sa vrátiť späť do hlavného okna a ako si nájsť otázku od ďalšieho fanúšika. Zrejme nie. Ale aj keby hneď bol hosť schopný všetkého bez bližšej inštruktáže, bolo mojou povinnosťou a náplňou práce postarať sa, aby bolo všetko zrozumiteľné a jasné. Ale hold, iná inštitúcia, iný mrav.

Priateľ na telefóne

Ale hoci by sa mohlo zdať, že sme sa v pôrodníctve od ‘86.teho ozaj nikam neposunuli, nie je to tak. Okrem nových technológií, môžeme mať pri sebe na sále blízku osobu, ktorá všetky vonkajšie vnemy stlmí, prinesie humor, vodu, uterák, pohladenie aj hroznový cukor. Navyše, ak to okolnosti dovolia, môžete sa s bábom pomojkať hneď po pôrode. A predtým, ako k vám blízku osobu pustia, máte po ruke mobil! To je skvelá vymoženosť, lebo nie ste úplne sama. Ak rodíte cez deň, máte k dispozícii veľa priateľov na telefóne. Ak trávite v nemocnici noc, stále máte k dispozícii nočné typy, prípadne kamarátku, ktorá je v Thajsku a vaša noc je jej deň. A keď zbadáte online skutočne blízku osobu, aj čas strávený na záchode po klystíre môže plynúť o čosi znesiteľnejšie. Ideálne, ak je to tiež matka, s ktorou si vymeníte dojmy, stupnice bolesti, prípadne jej pošlete selfie z monitora, na ktorom sestrička nevidí žiadnu aktivitu, ale vy bolesti záhadne máte aj tak! (Drahé kamarátky, keď to na vás príde, som vám k dispozícii, pokiaľ mi to moje maternicové produkty dovolia. Nespím veľa, som online aj v noci.)

Ako rodiť

Okrem chladného prístupu sa často rieši aj otázka polohy pri rodení. Poviem úprimne, nikdy som v hlave neriešila žiadne bazénové variácie, hypnopôrody, či čupiace polohy, hlavne nech to máme obaja za sebou. Ale jednu vec by som po druhej skúsenosti zmenila. Prežívať kontrakcie na chrbte. Hádam hovorím aj za iné rodičky, ale na chrbte sú tie kontrakcie marhovsky nepríjemné a mám pocit, že aj bolestivejšie. Kým som nebola pripútaná k posteli, zvládala som ich s gráciou (viete si predstaviť). Ale potom ma bolo treba napojiť na monitor, tiekla mi infúzia, nedalo sa inak. Škoda. Najviac si to odniesla manželova ruka. Samotný pôrod s vyviazanými nohami bol už len čerešničkou na torte, ktorú som ani neriešila. Neviem posúdiť, či by sa mi rodilo lepšie v inej polohe, lebo som inú neskúsila. Keby sa niečo v tomto smere zmenilo, dám vedieť.

Každopádne som vďačná, že všetci prítomní spravili všetko preto, aby sa deti narodili v poriadku, že ma zaplátali, aby nič neunikalo, nikto nikde nič nezabudol a všetci ma na záver pochválili. Lebo, ako sa hovorí: „Mohlo to byť aj horšie…“

 

Osvietilo ma! Už viem, prečo matky na materskej hlúpnu

Už som tu bola bývala spomínala, že s pamäťou matiek to nie je práve ružové (bez ohľadu na pohlavie a dominantnú farbu oblečenia dieťaťa). Ale ako dni plynú na mojej druhej materskej (zvyšok slovného spojenia nepíšem zámerne), zisťujem, že by som mala veci aktualizovať. Nebojte, nebudem sa opakovať, hoci, vieme svoje o Matke Múdrosti, ehm. Mám nové zistenia, budete prekvapení…

Kam sa podeli slová?

Moja pamäť sa scvrkla na básničky, pesničky a údaje z Karolovho života. Napríklad viem, ktorú hračku dostal od koho s takmer 100-percentnou presnosťou a veru, Karol nemá málo hračiek (už vidím, ako to môj zamestnávateľ po návrate medzi pracujúci plebs ocení… Možno mi za túto takmer až nadprirodzenú schopnosť zvýši aj plat). Okrem toho som sa naučila všetky mená dôležitých autíčok z rozprávky Autá počnúc McQueenom, končiac Brickom Yardleym. A verím, že sme neskončili, pretože v troch častiach je toľko áut, ktoré by ešte dieťa číslo jeden chcelo. Citujem: „To auto sa mi veľmi páči. Prosím kúpiť to auto!“ Skôr než sa rozplyniete, aký je zlatý, že pekne poprosí, treba podotknúť, že v troch z piatich podobných prípadov si slovko „prosím“ treba zameniť za „chcem“. Čo ešte? Ešte držím v hlave väčšinu viac či menej podstatných situácií, ktoré sa Karolovi za takmer tri roka života udiali. Aby som samozrejme mohla promptne reagovať, keď niektorú z nich bez akéhokoľvek varovania či zdanlivej logiky, vytiahne z rukáva a pamäti. „Išli sme vlakom do Galanty za Teuškom a Alickou,“ povie napríklad, keď stojíme v rade v obchode a nikde na obzore ani vlak, ani Teuško a vôbec žiadna Alicka. To sa mu to ale vyťahuje, keď má ešte plnú prdel, pardon hlavu, tých správnych neprepitých, vekom neochabnutých mozgových buniek. Pch. Ale čo by sme pre svoje deti nespravili?

Veď sme ochotné obetovať aj svoj (zdravý) rozum. Minule mi nenapadlo slovo operátor a nebyť manželovej mamy, syn by asi už nikdy nezistil, že tá firma s logom oranžovej kocky, ktorú on pozná pod názvom Orindž (píšem foneticky, lebo syn to pozná takto, tak nech je to jasné), je OPERÁTOR… Inokedy som sa zas pristihla, ako si v duchu gratulujem, že som dokončila vetu, v ktorej som použila jeden cudzí výraz – podotýkam obsahovo korektne. A čerešnička je, keď neviem, ani kto sa ako volá. Táňu doteraz zvyknem osloviť Kari, muža volám menom brata, brata menom muža, starkej vravím babka, babke starká, aspoň že Dominiku viem stále identifikovať (pozn. to som ja), aj keď… keby ma moja frustrácia z mena na základnej škole neprešla, dnes som pokojne mohla byť Zuzana. No ale späť k veci. V titulku tvrdím, že viem, prečo sa toto všetko a ešte omnoho viac deje. Áno, keď som minule o jednej nad ránom sedela pri synovej postieľke, osvietilo ma: Kvôli našim deťom! Ale pozor, ono to súvisí s prírodnými zákonmi. Ide totiž o zachovanie rovnováhy vo vesmíre. Deti naberajú denno-denne nové slová, spájajú ich do viet, príbehov. Ale čo na to vesmír? Veď toľko nových slov si nemôže len tak mirnigz-dirnigz (toto, keď niekto vie, ako napísať správne, rada sa nechám poučiť) plávať svetom. Niekde treba slová ubrať! A sme doma. Kto si to odserie? Zasa len chudera matka.

Operátor vs. P_ča

Nedávno, keď boli úspešne oblečené všetky dve z našich detí, sa mladšia ratolesť povracala na svoj milunký ružový sveter (milunký čítaj ironicky). Ja celá n a d š e n á, že ju môžem navliekať do niečoho iného, čo proste nejde obliecť na rôsolovité detské ručičky (drahé nematky a skoromatky, pre lepšiu predstavu, je to akoby ste sa snažili obliecť uvarené kuracie paprčky), som sa nezdržala komentára: „Do KELU.“ A Karol môj výrok upresnil a vyhodnotil ho ešte radikálnejšie. Vzápätí, ako som ja povedala svoje do „kelu“, ma Kari doplnil: „Do piči, do piči,“ skonštatoval bez citového zafarbenia či dôrazu na niektorú časť výpovede. Skôr, ako ma začnete v komentároch pranierovať, od nás to nemá. Povedzme, že poznám zdroj nákazy, ale nechám si ho pre seba. Navyše, keď sa na to pozriem pragmaticky, raz pôjde do škôlky a tam deti nosia rôznu slovnú zásobu z domu, tak prečo by aj on nemohol byť ten, ktorý poučí iné deti! Takže dajme tomu, že slovo na Pé je náhradou za môjho operátora. Napríklad. Alebo za hocijaké iné, ktoré darmo lovím teraz v pamäti.

Kvôli tomuto?

Niekedy ma ale vie vytočiť kvôli akým slovám z Karolovej slovnej zásoby sa ukracujem o tie svoje rokmi pestované výrazy. Napríklad „kaška“, rozumej kaša, „bábko“, po slovensky bábo, „rejngou“, a.k.a Kariho verzia anglického slova rainbow. Pričom všetky ovláda aj v pôvodnom znení, ale ho teší, keď sa rozčuľujem, že si robí srandu. Ale aspoň majú základ v reálnych slovách. No bežné sú aj rôzne nové slová, napríklad odpočuté z pesničiek. „Skapabos“, čo netuším čo je, ale zvykne povedať, že aj tato je skapabos, aj mama je skapabos, aj Táňa je skapabos, tak snáď nič zlé. Ďalej napríklad „salámovať“, znamená v skutočnosti zarámovať a slovo si osvojil vďaka Veckovej piesni Kúsky mňa. Dlho sme tiež rozmýšľali, čo je to „víma“, ale Žbirkova pieseň s textom „osloví ma,“ veľa vysvetlila. Prípadne výraz „gumaskér“, ktorý sa nachádza v piesni Adventure of a lifetime od Coldplay a Chris Martin to spieva ako „Beneath my skin“ a ďalšie perly, na ktoré si žiaľ skrz svojho stavu „čistej mysle“ nespomeniem.

Ale zas pribúda mu aj mnoho plnovýznamových slov, ktoré sa potom aj mne vďaka tomu, že ich používa, vracajú do hlavy. Aspoň na chvíľu. Za všetky spomeniem: teoretický, dôchodok, operovali, projekt, klimatizácia, vykorisťovať, nádej, vygoogliť, kilometer, študovať… Nie vždy síce dôjde aj k správnemu použitiu vo vete, ale aspoň je doma vždy čo vysvetľovať. A inokedy zas vysvetlí on nám: „Čajky nosia čaj ľuďom.“ A tak to má byť. Verím, že čašníci raz budú nosiť čaše, ale to slovo ešte neobjavil a ja nestratila…

PS: Tieto riadky venujem mojej manke Alžbete, pretože to už nikto nezistí, koľko slov pred XY rokmi obetovala pre mňa s bratom. A hlavne, nikto nemôže dať toľko slov dieťaťu, ako len matka môže dať dieťaťu (kým nejde do školy).

Ste už dostatočne diagnóza Matka? Tento KVÍZ odhalí viac, ako chcete

Aj vy už máte dosť kvízov, v ktorých ste ako Sokrates, viete, že nič neviete?! Aj vy si hovoríte pri otázkach, toto som už niekde počula, ale tá hmla v hlave je silnejšia? Aj vás už dostal kvíz na úplne banálnu otázku? Tak je čas spraviť si kvíz, ktorý odhalí holú pravdu. Nie ste hlúpa, máte len špeciálnu diagnózu! Diagnóza Matka ešte asi nie je definovaná v encyklopédiách, ale MY vieme svoje. A preto, toto je prvý zo série špeciálnych kvízov, ktoré odhalia, ako veľmi hlboko ste už v r… rodičovstve zahrabané. Úvodný kvíz mapuje prvé tri mesiace s dieťaťom. Je vhodný pre matky aj nematky, pre otcov aj neotcov, veď neuškodí si overiť, ako na tom ste.

(Pozn. Tento kvíz vznikol na môj popud po tom, čo ma bratm pozval zahrať si kvíz skrz nemenovanej sociálnej siete, aby som zistila, že aj to málo, čo v tej hlave bolo, z nej vyprchalo ako bublinky zo silvestrovského sektu. Ako som odpovedala na záludné otázky typu, ako sa volal Bruce Willis vo filme Smrtonosná pasca, som si v duchu vravela, že keby tam boli otázky z oblasti materstva, bola by som na tom 100-krát lepšie, ibaže by nie!).
Pripravte si papier a písaciu potrebu, toto nie je jeden z tých moderných kvízov, kde sa vám hneď vyzelenia okienka a vybehnú štatistiky. Ale z a r u č e n e ide o odborné otázky a ešte odbornejšie vyhodnotenie…

KVÍZ (pozor, pri jednej otázke sú správne 2 odpovede, muhaha)

1. Koľko týždňov trvá štandardné tehotenstvo?
a, 40
b, 37
c, 52

2. Ako dlho trvá šestonedelie?
a, 600 dní
b, 6 týždňov
c, 6 mesiacov

3. Čo je to kolostrum?
a, prvá tekutina matkinej mliečnej žľazy
b, mledzivo
c, zhromaždenie matiek

4. Akú hodnotu má mať ideálne Apgar skóre?
a, 1
b, 5
c, 10

5. Čo nazývame smolkou?
a, malú smolu
b, prvú stolicu novorodenca
c, výtok z oka novorodenca

6. Ako sa nazýva rozostup priamych brušných svalov, ktorý sa často objavuje u matiek po pôrode?
a, diastáza
b, dialýza
c, linea alba

7. Čo sa pri zdravých novorodencoch zvykne označovať ako kýpeť?
a, zvyšok placenty
b, prvé nechty
c, zvyšok pupočnej šnúry

8. Načo slúži rektálna rúrka?
a, na kontrolu stolice dieťaťa
b, na pomoc pri zastavených vetroch dieťaťa
c, na prevenciu zlatej žily u dieťaťa

9. Aká vakcína sa podáva dieťaťu v treťom mesiaci života (ak ho matky vezmú k lekárke)?
a, hexavalentná vakcína
b, MMR vakcína
c, pneumokoková vakcína

10. Ktoré dva vitamíny sa podávajú novorodencom?
a, D a K
b, D a B
C, D a C

VYHODNOTENIE

(ɐ ˙10 ‘ɐ ˙9 ‘q ˙8 ‘ɔ ˙7 ‘ɐ ˙6 ‘q ˙5 ‘ɔ ˙4 ‘q ‘ɐ ˙3 q ˙2 ‘ɐ ˙1 :ǝpǝʌodpo ǝuʌɐɹds)

0-1 správna odpoveď

Milé od vás, že ste si spravili tento kvíz, ale verím, že ste to mysleli čisto ako recesiu. Lebo ak sa s týmto počtom odpovedí chystáte, alebo nebodaj nejaké dieťa máte, verím, že na to nie ste sami. Potrebujete pomoc! Je síce pravda, čo Joey hovoril v Priateľoch, že dieťa je malé a že sa dá v prípade potreby hocikde položiť, ale nie je to s mini ľuďmi zas úplne easy. Na druhej strane, ako vravieva manželova mama: Deti prežijú skoro všetko! Ale priatelia, budete to riskovať? A mimochodom, možno by nezaškodilo trochu si preopakovať pár učív z biológie, just in case.

2-4 správne odpovede

Okej. Niekam sa blížime. Ak ste práve zistili, že z vás budú rodičia, nemáte problém, vedomostné nedostatky doladíte v nasledujúcich deviatich mesiacoch (plus mínus, podľa toho, ako veľa času uplynulo od oplodnenia vajíčka spermiou – nemáte začo, tento poznatok je bonus). Naproti tomu nedostatky odvahy, pripravenosti, istoty už nedoladíte nikdy, ale zato sa to pekne vyrovná s nedostatkom spánku, času a socializácie. Ale pozor, ak už doma nejaké radostné detiská máte, možno by ste sa mali na ne z času na čas lepšie pozrieť, viete, pre istotu. Či sú v poriadku. Lebo možno kde tu zabudnete na vitamín alebo proste neviete, čo z vášho dieťaťa opadáva. A nezabudnite, rodičovstvo je nákazlivé, určite nájdete v prípade potreby správneho priateľa na telefóne (ideálne takého, ktorému vyšlo v tomto kvíze viac bodov ako vám). V každom prípade by som sa u vás vyhla diskusiám na známom portáli s farebným kopytníkom.

5-7 správnych odpovedí

Gratulujem. Myslím, že ste ako tak pripravení na rodičovstvo. Respektíve už ste priemernými rodičmi. Nič príliš neriešite, ale ani nie ste úplne mimo, ak zavítate s dieťaťom do poradne k detskej lekárke. Neviete síce úplne presne čo a prečo sa deje, ale zato ani zbytočne nedramatizujete a nerobíte predčasnú paniku. Ale skôr, ako sa začnete poklepkávať po pleci, ako dobre ste si viedli, UPOZORNENIE! Postupom času môže táto priemernosť nabrať na obrátkach. Napríklad s vyšším počtom detí. Lebo pri každom ďalšom dieťati riešite toho o psí chlp v detských ústach menej. Takže, ak ste mali teraz 5 bodov, o dva roky môžete klesnúť na 3. Radím vám, prečítajte si aj predošlý odstavec. Preventívne.

8-11 správnych odpovedí

Áno, dali ste to! Ste oficiálne diagnóza Matka. Máte vedomosti a nebojíte sa ich použiť. ALE! Nie vždy je všetko iba o správnych odpovediach, však áno. A niekedy ich ľudia ani nechcú počuť. Napríklad, ak nepoložili žiadnu otázku. Nuž, niekto to už musel povedať! Ak si od vás ľudia nepýtajú radu, tak im ju nedávate. Mrzí ma, že práve z kvízu ste sa to museli dozvedieť, ale asi ste v škole nedávali na etike pozor. Samozrejme česť výnimkám. Sú aj rodičia, ktorí síce vedia, ale poznajú nepísané pravidlo, že mlčať je zlato. V každom prípade vám želám ešte veľa správnych odpovedí aj rozhodnotí, pretože bude húř (posledné dve slová čítajte s českým akcentom).

Matka je vlastne párty girl! Neklamem, mám dôkazy

Silvester máme úspešne za sebou, starý rok sme odprevadili s manželom, ako sa sluší a patrí. Najskôr sme uspali deti, potom zapli Netflix, vypili jedného Huberta a šli spať aj my. Každý k svojmu dieťaťu (iste chápete)… Pôvodne som chcela k poslednému dňu roka napísať viac, ale keďže je už 4. január, čo bolo vlani, je minulosťou. A hlavne si už pondelok ani veľmi nepamätám. Prečo? Pretože matky sú vlastne párty girls!

Párty all night, all day

Je to tak, matky sa vlastne pri deťoch počas rodičovskej ne/dovolenky vracajú do svojich bujarých mladíckych rokov, kedy bol svet gombička a párty mohla začať aj v utorok (ak vám vtedy končil školský týždeň). V prípade, ak matka pred pôrodmi nikdy poriadnu akciu nezažila, aspoň približne vie, čo zameškala. Príznaky sú u jednotlivých matiek rôzne, ale každá si rozhodne vyberie to svoje.

Spánok. Och áno. Chodíte znova spávať o tretej (čas je relatívny, môžete si tam predstaviť ľubovoľné číslo od 0 do 6), ak vôbec, pričom ráno nedospávate celé doobedie prebdenú noc, takže pokojne môžu nastať podobné stavy ako po opici. Mátožne sa presúvate zo spálne, do detskej, odtiaľ do kúpeľne, na záchod, do kuchyne, späť na záchod (pre zmenu treba ísť decku), zohnete sa utrieť zadok, či grcku z tej peknej drevenej podlahy, prudko vstanete, zatočí sa vám hlava a hneď sú spomienky späť. Apropó grcky sú pripomienkou samou o sebe.

Grcky. Možno ste kedysi iba držali vlasy kamoške pri dávení, možno ich držali vám, možno sa vám to nikdy nestalo, ale možno ste raz odprevádzali kamošku domov po blbej situácii, dali jej u nej doma lavór, nech môže grcať aj mimo záchod, lebo ten už bol označkovaný zvyškami jej vegetariánskeho obeda. A kým ste likvidovali stopy tam, ona produkty z lavóra vyliala na koberec… A strih, o pár rokov máte na pleci ďalšiu takú kamošku. Máte čo robiť, aby ste po nej zahladzovali stopy na gauči, na posteli, na oblečení, na zemi, na krku. A to pila iba mlieko!

Exhibicionizmus. Aj tu sa situácie líšia od prípadu k prípadu, ale hej, stalo sa nejednej z nás, že na nejakej diskotéke (ešte sa tomu tak hovorí??) sem tam vykukla podprda, gaťky či nedajbože viac. O odvážnych striptízových typoch sa ani nejdem rozpitvávať. A opäť, prejde pár rokov, narastie brucho, ktoré si tiež rady zvečníme odhalené a keď je potomok vonku, neváhame otŕčať prsia, hocikedy to dieťa vyžaduje. Niektoré iba pred rodinou a známymi v domácom prostredí, iné aj pred obecenstvom v reštikách, parkoch, vlakoch. Nejdem to hodnotiť, každé prso má nárok na kus slobody a je na jeho majiteľke, koľko mu ho dopraje.

Doplnky. Aby všetko pekne ladilo, to mnohé z matiek kedysi pred deťmi riešili. A ladí aj teraz. Veď matka a jej prívesky sa k sebe vždy perfektne hodia a je jedno či sa prívesky podobajú skôr na tata, mamu, alebo starých rodičov. Matke pristanú vždy. Ona síce niekedy (veľmi ) rada ide von aj bez nich, dobre vie, že s nimi je krajšia. (Len pre istotu, príveskami som myslela deti. Ale nepochybujem o vašom dôvtipe, to len, ak by ste tento rádoby blog čítali po ťažkej „párty“ noci).

Jedlo. Dala som medzi časťou o grckách dva odseky, tak verím, že môžem spomenúť aj jedlo už. Čo najlepšie chutí po párty? Raňajky šampiónov – Ibalgin a šumák. Neskôr keď to žalúdok dovolí, pridáte k tomu kolu a ideálne nejaký junk food (u mňa vyhrával „smažáčik“ a hamburgery alebo bageta, ale nie čerstvá z okienka, najlepšie z benzínky). A svojím spôsobom je to podobné, aj keď ste s deťmi. Káva, čaj – zásadne studené, k tomu nejaké zvyšky, ktoré ponachádzate po byte a máte menučko ako lusk. Na svoju obhajobu musím povedať, že doma varím, len nie vždy stihnem, čo som si navarila, aj zjesť.

Nie tak úplne párty

Samozrejme, podobnosť s víkendovým vyhadzovom z kopýtka je čisto náhodná a líši sa v zásadných drobnostiach. Tak napríklad, prebdených nocí sa do víkendu veľa nezmestí, spravidla sú dve, zato do jednej rodičovskej ne/dovolenky ich vopcháte hocikoľko. Preto v čase párty veku nemáte také kruhy pod očami, ako keď nespíte z detí. Ani ten mejkap nie je až taký chrumkavý, ako keď máte čas dve hodiny si ho gebriť na tvár (česť výnimkám, ktoré nemali kruté dozvuky puberty a ešte im aj obočie pekné narástlo) a o outfitoch sa už ani nejdem baviť. Iný je aj výber hitov, ktoré vás na párty sprevádzajú. (Ale koľko Jarošov decku do troch rokov pustíte ešte viete ovplyvniť. Napríklad tak, že mu ich nepustíte vôbec…) A hlavne, po tejto niekoľko rokov trvajúcej párty sa nebudete za seba hanbiť, lebo ste do toho dali všetko, len nech z nej vzíde fajný mini človek, aby vám ho v škôlke iné deti do… docibrili do dokonalosti.

Cikáme, kakáme a iné hrôzy, ktoré matky vypúšťajú z pier!

Keď sa žena stane matkou, veľa sa toho v jej živote zmení… Okrem postavy, stravovacích návykov, priorít, štýlu obliekania, bankového konta, spoločenských aktivít atď. sa zmenia aj jej vyjadrovacie schopnosti. A nemám na mysli len slovnú zásobu, ktorá sa napriek všetkému úsiliu matky udržať ju na akej-takej úrovni, zmenšuje a obmedzuje. Ide aj o spôsob komunikácie, výber slov, oslovenia a iné aspekty, z ktorých vám dnes niektoré priblížim, aby ste sa lepšie orientovali v tomto záhadnom svete žien, ktoré trochu vedia, ako sa asi cíti slon.

Rozhovory matiek a nematiek

Som mama niečo vyše dvoch rokov a pomaly sa život pred dieťaťom stráca v hmlách. ALE, jedna vec mi utkvela v pamäti aj napriek silnému vplyvu rodičovskej dovolenky. Keď som ešte dieťa nemala, mala som spoločenský život. A v rámci neho som sa stretávala s kamarátkami, ktoré boli matkami už predo mnou. A veru, komunikácia s nimi sa mi zdala veľmi problematická. Odbiehanie od témy, od kávy, od jedla, k deťom, značne vyrušuje. Ale aby som bola konkrétnejšia. Prídem ku kamarátke Zuzke domov po dlhom čase na kus reči. Veľmi sa teším, ako jej poviem všetky klepy a novinky z môjho života. Aj vidím záujem z druhej strany. Veľa sa ma pýta, no… toľko otázok a tak málo odpovedí. Moja, v tom čase jedno-matková, kamoška totiž musela riešiť dcéru, či je všetko v poriadku, či sa nerozhodla spáchať nejaký zločin na sebe alebo na majetku, takže som videla Zuzaninu nesústredenosť. Uprostred vety ma nechala sedieť v kuchyni, aby vyriešila akúsi akútnu situáciu s deckom. No, ale, ja tu predsa vravím zásadné momenty uplynulých mesiacov. Kde to sme? Toto počúvanie na jedno ucho som potom zažila aj u iných spriatelených matiek, preto som si v sebe povedala, že keď JA budem raz mamou, dám si na to bacha. Veď predsa, dospelí majú prednosť. Či?

Strih. Pár rokov neskôr, kamoška prišla ku mne na kus reči. A kúsok reči z toho aj zostal. Lebo Karol medzitým vyliezol na nábytok, snažil sa robiť kliky o televízor, vynášal smeti (nie, nie v takom duchu, ako by som si to o pár rokov predstavovala), chcel zjesť vyvešané šaty a potom aj samotnú kamošku. A ja som sa pristihla, že jedným uchom a okom som stále nalepená na synovi, aby sme návštevu všetci prežili v zdraví. A v tom momente som si v duchu spomenula na rozhovory spred pár rokov. Takže ešte aj myšlienkami som bola inde. Napriek tomu mi kamoška zostala verná a stále ešte chodí na návštevy a nielen ona. Lebo, pravda je taká, že dokážem počúvať aj jedným uchom. Dokonca si z týchto rozhovorov aj niečo zapamätám a pri najbližšej príležitosti viem nadviazať! (Áno, teraz ide o samochválu, no a čo). Všetkým kamoškám nematkám ale touto cestou ďakujem, že na mňa nezanevreli a že mi robia spoločnosť aj napriek mojim chvíľkovým nepozornostiam a Karolovým excesom. Zároveň sa ospravedlňujem kamoškám matkám, ktoré som si v duchu poohovárala, lebo ma onoho času nedostatočne počúvali, aspoň som si to tak ja myslela…

Rozhovory matiek obyčajných a matiek pluralistiek

Nemusíme chodiť okolo horúcej kaše, lebo všetci vieme, ako to s rodičovským plurálom je a nech hodí kameňom, kto je bez viny. No, myslím si, že by mali byť isté hranice odkiaľ-pokiaľ sa s „my“ narába. Proti vkusu síce žiaden dišputát, ale musím trochu pohejtovať. Ani ja nie som výnimka, ktorá by potvrdzovala pravidlo o rodičovskom pluráli. Mám však svoje zásady, respektíve, našla som si obhajobu toho, kedy sa množné číslo dá akceptovať.
Príklad prvý – Sme sami doma, nikto iný ma teda nemôže počuť.
Príklad druhý – „Ideme sa prebaliť“ – Ja viem, že seba neprebaľujem za rovno s ním, ale spomenutú aktivitu beriem ako skupinovú záležitosť. On sa postará o obsah plienky, ja o jeho odstránenie. Rovnaký postup platí napríklad pri vete „Ideme sa kúpať,“ hoci sa bude močiť vo vani len potomok. Alebo „Ideme papať,“ aj keď nakoniec sa naje nielen dieťa ale aj široké okolie. Prípadne „Vyfúkame nos,“ čo je skutočne niekedy zaberák pre viacčlenný tím.
Príklad tretí – Teraz mi žiadny nenapadá… Alebo vlastne áno. „Nespinkáme…“ Lebo keď decko nespí, ozaj nespí ani rodič. Ibaže by mal slúchadlá, ktoré rušia vonkajšie hluky, ako som to videla v netflixáckom seriáli o materstve The Let Down (Odporúčam. Seriál, nie slúchadlá, aj keď…).

Samozrejme, nech si každý hovorí, ako chce, ale niekedy je menej viac. Konkrétne jeden je menej ako dva alebo tri. Cikáme, kakáme, idú nám zuby, očkovali nás (asi ozaj mali aj mamu…), mali sme horúčku a ďalším sa fantázii medze nekladú a to by sa veru mali! Medzi mojich najneobľúbenejších favoritov patria: Máme už 20 mesiacov (vek je samozrejme premenná položka) a Vážime 11 kíl. Hojojoj, kde sú tie časy, keď som bola taká mladá a štíhla. Takže s rodičovským plurálom opatrne, pretože je to dobrý sluha, ale zlý pán.

Rozhovory s matkami infantilkami a prezývkarkami

Neviem, či v tomto prípade možno vôbec písať o rozhovoroch, lebo pravdu povediac, často zostávam bez slov. Opäť bez mučenia priznávam, že aj ja použvam zdrobneniny, ale pardon prepáčte, slovo ryžka ani do úst nemôže ísť. To aké malé by muselo byť inkriminované zrnko ryže, aby sme mohli o ňom takto rozprávať? Určite menšie, ako tie, na ktoré sa dalo napísať celé krstné meno, zaliať do modrej tekutiny a zavesiť vo fľaštičke na krk. Pamätáte? Alebo zdrobneniny typu: šikovníček. Ach jaj, aj časopis tuším taký existuje. So švagrinou sme pre každý prípad vymysleli aj opačný variant, keby ste mali dieťa, ktoré až také šikovné a tvorivé nie je a chcete zostať v kategórii zdrobnenín: netvorček. Perfektné, však?

Prezývky sú samozrejmosťou a častým javom a tiež sa im asi vyhne len málokto, ale opäť raz si myslím, že vášmu decku by ste mali vymýšľať trápne, veselé a kjút prezývky vy sami, eventuálne blízka rodina. Keď vám ju vymyslí mamička z materského centra a ešte vám ju decko začne provokačne doma opakovať, lebo vie, že vás to vytáča, tak to už pardón… Radšej ani nenapíšem konkrétne o čo šlo, lebo by sa mi karmicky vrátila a nikto by už môjho synátora inak nenazval. Ale aj na ihrisku sú kreatívne matky. Napríklad jedna, ktorá z fleku vyzutého Karola premenovala na Bosonôžku. Prečo? No nič. Takže, majte si svoje bosonôžky a prďulov, len ich nenoste zakaždým von medzi ľudí, myslím verbálne. Za seba Ďakujem.