Letí, letí, všetko letí… letí, letí… perky letia! Teda ony (skoro) vyleteli z okna, lebo ich príprava ma tak vy-točila, vy-čerpala, že som myslela, že vy-letím z kože… Ale som v poriadku. A okrem iného mi pomohlo z tejto traumy sa dostať aj tým, že som sa o tom rozpísala.

Takže prečo?… V poslednom čase si okrem recesisickej kapely z Ruska s poetickým nazvom Little Big, fičíme aj na uspávanke s makovými slížami, lebo druhorodená si to len tak konverzačne pospevuje. Tak zákonite skôr či neskôr musela padnúť otázka: „A ty si prečo ešte nikdy nerobila perky vakové?“ (pozn.vakové v Táninom slovníku rovná sa lekvárové. Karol tento slovník rád sám využíva.) Prečo? No lebo to nie je práve fit recept a všeobecne nie som fanúšik sladkých obedov. Ale keď som minule zvládla žemľovku, ani perky ma nedostanú… #ibazebynie!

Recept

Recept som si otvorila prvý, ktorý mi Gúgl vyhodil a hneď sa mi aj zapáčil, lebo miesto zemiakov tam išlo staré pečivo a toho máme u nás vždy dosť. Akurát na bonvivani.sk písali, že treba k tomu prihodiť hrubú múku a tú som, ako inak, nemala. Manka ako priateľ na telefóne povedala, že nevadí, dobrá bude aj hladká… Vonku pršalo. Tak bola dobrá.

Postup

Ibažeby nebola… V recepte písali, že mi vznikne elastické nelepivé cesto. Ehm. Povedzme, že cesto to bolo. Ale lepilo sa ako žuvačka, ktorú ste mali z úst vypľuť už pred dvoma hodinami… Pol kila múky šlo do cesta a ďalšieho štvrť kila som minula na posyp dosky, valčeka, prstov a všetkého, čo prišlo do styku s cestom. Aj vy ste sa niekedy pozastavili nad tým, ako sú ženy vo filmoch po pečení „zafúľané“ aj na ksichte? Tak ja už viem prečo… Lepilo sa im cesto! Akože nebyť toho menšieho decka vedľa mňa, ktoré voňalo svoj kusok cesta a snažilo sa vyvaľkať si ruku, asi aj susedia by vedeli, že robím perky, lebo okrem zvukovej kulisy, by im jedna cestová pristála na okne… Ale mňa len tak niečo nezastraší, takže vyvarím prvú várku, nech môžeme ísť my dve jesť. A zvyšok, kým bude decko spať. Nasypem mak do misky, nech máme posýpku. Je to ten bez cukru. Ja doma nemám práškový cukor, ako inak. ALE, našla som sladidlo, ktoré som kúpila prvorodenému v lekárni, keď mal nekonečnú hnačku. Účel to splnilo. Ide sa jesť.

Dominika Gordon Ramsey

Podľa hesla: Nedojedaj po deťoch, som zjedla aj jej porciu. A spokojná, že chuťovo sú perky perfektné, som ju išla uspať. Veď ma čakal ešte druhý polčas zápasu s perkami. Hneď v jeho úvode som rozj… rozbila pohár, ktorý nemal s receptom ani postupom ani s ničím, čo sa v danej chvíli dialo v kuchyni, nič spoločné. Bol len v zlom čase, na zlom mieste. Ale keďže som sa pre zmenu neporezala na skle, ani mi žiadny úlomok neskončil v nejakej končatine, pokračovala som vo výrobe periek (-ak sa to takto neskloňuje, je mi to momentálne fuk, perky si nezaslúžia moju návštevu julsavba-znalí pomerov vedia). Poučená z predošlej várky som priebežne všetko múčila a keď mi začal náhodou pretekať lekvár z nejakej perky, neváhala som zmeniť jej tvar na batôžtek, len aby som to už mala z krku… Ale nebojte sa, keď som dala tú vybuchnutú kuchyňu do normálu a naložila som mužskému osadenstvu perky na tanier, tvárila som sa minimálne ako Gordon Ramsey, keď ma pochválili, že perky sú výteční. Vraj ich mám robiť častejšie. Ehm.