Chvíľu to síce trvalo, ale nadišiel čas sa opäť dozvedieť niečo viac o sebe samej/samom. Pripravte sa na ďalší K V Í Z! Ale najskôr malé upozornenie. Ak vás už samotný názov kvízu pohoršil, ba priam urazil či nasral, tak radšej ani nevyťahujte papier a ceruzku, lebo je jasné, že vaše potomstvo je pre vás alfou a omegou bez jediného mráčika-letáčika. A teda úprimne vám k tomu gratulujem. Ale… Úplne by som tento link nezahadzovala a odložila si ho na nejaké temnejšie obdobie, lebo ako sa vraví… Jeden nikdy nevie. A my čo už vieme, poďme rovno na to!
KVÍZ
– otázky sú orientačné, je možné, že vaše dieťa ešte nedisponuje tou ktorou schopnosťou, ale verím, že máte bohatú fantáziu a situácie a vaše dieťa v nich, si budete vedieť minimálne predstaviť.
- Vaše dieťa si už polhodinu pospevuje/hmká/vypiskuje jeden kúsok piesne dokola. Aká je vaša reakcia?
a) Spievate spolu s ním.
b) Spievate proti nemu. V duchu sa snažíte prehlušiť jeho výber niečím vlastným. Mimo hlavy len mlčky čakáte, že snáď raz prestane.
c) Stopnete si ešte 0 až 5 minút a potom ho pekne poprosíte/rázne upozorníte/zrevete, aby s tým prestalo. - Vaše dieťa sa v noci zobudí s plačom. Čo urobíte?
a) V sekunde sa preberiete a idete riešiť situáciu. Hľadáte zdroj problému a snažíte sa dieťa čo najjemnejšie uchlácholiť. Zostávate pri ňom, kým znova nezaspí. Prípadne si ho vezmete k sebe do postele. (Ak tam teda už neleží.)
b) Zobudíte sa, ale ešte ležíte v posteli a čakáte, či to prejde do rukotu, alebo je to iba malé zaplakanie a prejde to samo. Keď počujete, že dieťa nemá v úmysle zaspať naspäť, vyleziete z postele a idete riešiť ako Gizka Oňová. (Dieťa rozhodne spí vo vlastnej postieľke.)
c) Preberiete sa, ale naďalej sa tvárite, že spíte, až kým ručanie decka nezobudí partnera, ktorý sa po neúspešnom drganí do vás, zľutuje nad svojimi bubienkami a aj nad dieťaťom a ide ho upokojiť. - Vaše dieťa sa zašpiní od jedla. Aká je vaša reakcia?
a) Zasmejete sa, odfotíte si ho a potom sa aj vy zašpiníte, nech sa zabaví aj ono.
b) Očistíte ho.
c) Prevrátite oči „v sloup“ a utriete ho, prípadne mu podáte handričku, nech sa utrie samo. Tí zhovorčivejší si neodpustia nejakú poznámku. - Niekam sa ponáhľate a dieťa sa šuchce/nespolupracuje. Čo vy na to?
a) Nie je sa kam ponáhľať, keď sme s deťmi.
b) Pod zámienkou nejakej odmeny ho motivujete k lepšej spolupráci. Tri, dva, jedna, štart a ste v cieli len s minimálnym meškaním.
c) Držíte ho za ruku a ťaháte ho, kým mierne neveje vo vetre. - Ste na prechádzke a dieťa sa zastavuje pri akejkoľvek zámienke (pes, iné dieťa, iný človek, špak, kvet, plechovka…). Ako zareagujete?
a) Zabávate sa spolu s ním, robíte krátke videá z jeho objavov, rozprávate mu príbehy o každej veci, ktorá ho zaujala.
b) Čakáte, kým sa zo svojich objavov vyteší a idete ďalej.
c) Napomínate ho, aby nezdržiavalo, že už stačilo, štýlom: „Rozejdete se, není tady nic k vidění“. - Ste na návšteve a dieťa robí cirkusy, že už chce ísť, respektíve ešte nechce ísť domov. Čo teraz?
a) Prispôsobíte sa jeho želaniu. Veď dieťa sa vie samo rozhodnúť, čo je preňho najlepšie. Je možné, že vás už dotyční na návštevu nezavolajú.
b) Pokojne mu vysvetlíte, prečo ešte chvíľku chcete ostať respektíve, prečo treba ísť domov. Snažíte sa, aby došlo ku konsenzu bez zbytočných scén.
c) Ostávate/Idete bez ohľadu na následky. Je možné, že vás už dotyční na návštevu nezavolajú. - Dieťa si pýta zapnúť telku. Čo vy na to?
a) Telku doma nepozeráte, takže takúto požiadavku dieťa nemá.
b) Skúsite zmeniť záujem. Na knihu, nejakú hru. Ak nič z toho nezaberá a dieťa je neoblomné, dohodnete si čas strávený pri rozprávkach a po jeho uplynutí televízor vypnete.
c) Ani sa nemusí pýtať, telku ste mu zapli už ráno. Hlavne, že je ticho. - Dieťa zničí doma nejakú hodnotnejšiu vec. Ako postupujete?
a) Dieťa objímete a poviete, že nevadí, lebo všetko sú to len veci a dajú sa nahradiť. Potom si spravíte veniec z púpav.
b) Zistíte, či to bolo zámerne alebo nie. Ak to nespravilo naschvál, snažíte sa mu pokojne vysvetliť, že na veci treba dávať pozor, lebo nič nie je zadarmo. Ak spravilo, vyhrešíte ho, že treba dávať pozor na veci, aby nám mohli slúžiť čo najdlhšie bez problémov. Jedna po zadku môže a nemusí byť.
c) Nakričíte naňho a vyplieskate ho po riti. - Predstavte si váš bežný deň. Koľko percent z dňa kričíte?
a) Prečo by som kričal/a? Veď život s deťmi je raj na zemi.
b) Od 10 do 30 percent, viac hádam nie… Susedia by ale lepšie vedeli.
c) ČO JE KOHO DO TOHO?!? - Keby ste mali svoje dieťa/deti charakterizovať niektorým zo slov, ktoré by to bolo?
a) Anjelik
b) Huncút
c) Chuligán
Najviac odpovedí A
Vaše rodičovstvo je z vášho pohľadu znamenité. Dieťa vám rozhodne nelezie na nervy (možno ale vy leziete už na nervy jemu). Je pre vás stredom vesmíru a všetko prispôsobujete jeho potrebám. Niekedy je ale asi menej viac a treba si vedieť oddýchnuť, vypnúť, nechať dieťa, nech sa nudí. A tiež netreba zabúdať na hranice, kde sa kamarátstvo s dieťaťom končí a kde začínate byť jeho rodičom, zákonným zástupcom, vychovávateľom, kompasom pre životné hodnoty a vzory správania. Lebo poznáte ten príbeh o dieťati v autobuse… Sedí dieťa s mamou v autobuse a oproti nim starší pán. Dieťa húpe nohami až tak, že kope muža do nôh. Matka si to nevšíma a dieťa pritvrdzuje. Spolucestujúci, ktorý situáciu vidí, to nevydrží a pýta sa matky: „Prepáčte, ale vaše dieťa kope do tohto pána. Prečo mu nepoviete, aby s tým prestalo?“ A matka na to, lakonicky prehodí: „Viete, keď ono má voľnú výchovu.“ A na to si spolucestujúci vyberie z úst žuvačku, nalepí ju dieťaťu/matke do vlasov a povie: „Viete, aj ja som mal voľnú výchovu.“ A žuvačka sa z vlasov len tak ľahko nedostane…
Najviac odpovedí B
Ste obyčajný rodič, ktorému deti občas lezú na nervy. Nie ste z nich príliš paf, ale ani ich nepokladáte za následníkov Satana, ktorí vám prišli robiť peklo na zemi. Ľúbite svoje dieťa/deti. Ale ľúbite aj svoju duševnú príčetnosť a niekedy vám proste prasknú nervy. Viete byť láskavý, prísny aj nasratý. Presne toľko emócií, koľko má dúha farieb. A tak je to v poriadku, veď nechcete, aby vaše potomstvo videlo svet len cez ružové alebo čierne okuliare. Zlatá stredná cesta. Pre niekoho možno príliš obyčajná, ale vám to takto vyhovuje.
Najviac odpovedí C
Vaše potomstvo vám lezie na nervy. O tom niet pochýb. Ale snáď, ako sa píše na tričkách Kristíny Tormovej: Je to len obdobie. A aj vaše ratolesti alebo vy z toho skôr či neskôr vyrastiete. Dovtedy by to možno chcelo niekam vypadnúť bez detí, načerpať energiu, vyprázdniť pohár trpezlivosti, aby sa mohol znova začať plniť všetkými tými malými vecami, ktoré vás dokážu dostať do vývrtky. Alebo použite vývrtku. Na fľašu vína. Večer, keď uložíte potomkov spať. Vyložte nohy, zapnite telku a dýchajte. A možno si pri pohári rizlingu skúste spomenúť, aké dieťa ste boli vy. Lebo niekedy už krava zabudla, že bola teľaťom a v tom je celý problém. Ibaže by nie…
Kari Matka 