Asi ste si už mysleli, že som sa prvým kolom dobrých rád, na ktoré sa ma síce nikto nepýtal, ale som na svojej stránke a tu si môžem písať, čo Ja chcem, vyčerpala, nebojte sa, nejaká rada, dve sa vždy nájde. A hlavne, na túto druhú časť som dostala vyslovenú požiadavku od vás. Presnejšie od jednej z vás. A to už niečo znamená. A preto, nech sa páči, druhé kolo je tu a tentoraz to bude hlavne o fyzickej zdatnosti!

1. Drepy – drepy- drepy!

Že vy tu nie ste na to, aby ste u mňa čítali cvičiace tipy a triky? Že na to vám stačí Facebook Fitmamy? Tak moje zlaté, ste na omyle, lebo, aj Ja, taká vetchá telesná schránka, môžem mať pre vás radu nad zlato. Síce nie je tak úplne z mojej hlavy, ale sama som si ju otestovala v praxi, tak si myslím, že môžem túto informáciu šíriť v dobrom duchu ďalej. Samozrejme ale ďakujem Vlaďke z BellyKick, že mi ju svojho času poradila ako prvá. Drepy sú super cvik na zadok, to vie asi skoro každá z nás. A určite mnohé poznáme viaceré variácie tohto cviku, ktorý počas tréningov nejedna z nás aj aplikovala na svoje rite a stehná. Ale teraz nejdem rozoberať drepy v posilke či telocvični alebo na karimatke (haha…), teraz mi ide o drepy pri úplne iných činnostiach. Počas bežného mamičkovského dňa doma či vonku. Začnite drepovať miesto klasického zohnutia! Táto rada je doslova nad zlato respektíve nad diastázu… lebo práve pri diastáze by sme si veľmi nemali namáhať priame brušné svaly, ktoré sa od seba vzdialili a klasickým zohýnaním im viac uškodíme, ako pomôžeme. ALE, ak sa pri napĺňaní umývačky, práčky, zbieraní hračiek, šatstva či detí zo zeme, naučíme zohnúť prostredníctvom drepov, rozhodne to nebude na škodu. Nezabudnite na to ani v exteriéri. Napríklad pri hojdaní dieťaťa na takej tej dvojramennej hojdačke, kde je raz hore jedno dieťa, raz druhé (respektíve, raz je hore mama, raz je v drepe mama…). Prípadne, ak sa už zohnúť musíte, lebo detská postieľka a iné… tak pri tom zdvihnite jednu nohu. Zapoja sa úplne iné svaly, ako v prípade, ak zostanú na zemi obe nohy. Viem, že sa mi to už mudruje, keď som bola sama poučená. Ale ja chcem, aby to vedelo čo najviac matiek, lebo mnohé ani netušia, že diastázu majú a ak aj nemajú, aspoň si takto nenápadne krok za krokom, pardon drep za drepom budujú pevnejšie pozadie a stehienka. A napríklad, ja som už dostala aj prvý kompliment od manžela! Od januára síce nerobím len „umývačkové drepy“, ale ani na ne som nezanevrela.

2. Nohy sú nové ruky

Hoci drepovanie je výhodné nielen pre matkinu diastázu, zadnicu či chrbticu, nie vždy sa matke drepovať chce. Respektíve, sú dni, kedy matke či deťom stále niečo padá z rúk, zo stola, z prebaľovacieho pultu a zakaždým sa matke nemusí chcieť zísť úplne k zemi  napríklad pre jednu ogrcanú plienku. A preto milé dámy, začnite aplikovať nasledovnú dobrú radu: Nohy sú vaše predĺžené ruky! Ak si toto čítate, ak ešte len dieťa vytvárate, začnite trénovať už dnes! Neviem ako vy, ale ja som bola počas tehotenstva mimoriadne šmatľavá. Akoby boli moje ruky pohádané so zvyškom tela a vraveli si: „Haha, sme zvedavé, ako si poradíš s tou spadnutou lyžičkou, ty vorvaň.“ Ale tu môžu prísť na rad práve nohy. Lebo aj nohy majú prsty a keď sa ich naučíte správne používať, budú vám veľmi dobre slúžiť. Najskôr je dobré trénovať naboso, vyšší level už zvládne úchopy aj v ponožkách! Takže ideme na to: Pozrieme sa na spadnutý predmet, roztiahneme prsty na nohách, uchopíme spadnutý predmet a potom opatrne, aby sme nestratili rovnováhu, pomaly zdvíhame nohu k ruke, aby tá prebrala štafetu. Najľahšie je dvíhanie nohy smerom k zadku a odtiaľ si prevziať inkriminovaný objekt, ale bývalé jogínky či inak zdatné osoby, môžu zdvíhať dolnú končatinu aj spredu. V prípade, že prsty úchop uvoľnia, postup opakujeme až do zdarného zdvihu. Veď z času na rodičovskej nám to vystane, nie? Hlavne tým svoje skills aj cibríme. (Napadlo mi podobenstvo s tými automatmi na plyšákov, kde púšťate medzi hračky také rameno a to potom ťahá plyšáka von. Ale nebojte sa, postupom času budete podstatne úspešnejšie ako hentie prachy ťahajúce automaty!)

2.5 Moje telo, môj chrám

Táto polorada je primárne určená tehotným, ale pri miernej úprave je samozrejme aplikovateľná na ľubovoľný „chrám“. Pravdepodobne ste už kdesi počuli vetu: „Tehotenstvo nie je choroba“. A potom ešte iné hlášky o tom, ako sa netreba v tehotenstve obmedzovať, nič neriešiť a byť aktívna ako pred otehotnením. Sa-mo-zrej-me. Ale hlavne… riešte veci so svojím telom, ako to cítite vy SAMA. Určite nie je každá taký lemravý mrož ako som bola miestami napríklad aj Ja, ale rozhodne každá z nás nie je prehajpovaná Jasmina A. teda už V., ktorá bola počas svojho tehotnenia taká akčná, že sa pri nej bežná funiaca tehotná cítila ako úplná chuderka (aktuálne by mohla byť príkladom aj Dominika C., ale myslím, že Jasmina bola akčnejšia aj od nej)… Takže nepanikárte, ak nie ste na tom, ako iné akčnejšie skoromatky a robte veci, ako ich cítite. Ak sa chcete nechať ľutovať a obskakovať (ako ku koncu miestami aj ja), no a čo, vyrábate v sebe nového človeka a je v poriadku, ak sa pri tom cítite sem tam aj na piču a neprežívate to ako najkrajšie a najeuforickejšie obdobie vo svojom živote (ja som si napríklad oveľa viac užila obdobie nevesty, kedy som bola štíhla, multiorganizovaná a mohla som dačo popiť či si zapáliť…), ešte aj tak prídu chvíle, ktoré toto všetko tromfnú.