Ja viem. Prsia sú tu na to, aby dali poživeň nášmu potomstvu. Ale teda čas, ktorý strávili na hrudi, kým sa ujali svojej funkcie (viac či menej úspešne, samozrejme), by sa nemal opomínať. Hlavne, ak by sme sa spýtali samotných pŕs…

Minule po romantickej situácii s manželom (-veru, aj dvojnásobní rodičia sa k tomu sem tam dostanú, veď ako inak by existovali trojnásobní rodičia. Síce o 4- a viac-násobných rodičoch sa dá uvažovať aj ako o jednorožcoch, len s tým rozdielom, že teda vieme, že existujú) sa mi znenazdajky objavil pred očami obraz mojich pŕs spred dvoch detí. A vravím mužovi: „Ja som mala také pekné prsia.“ A moj pohotový partner odpovedal: „Aj teraz máš.“ SPRÁVNA ODPOVEĎ! No my aj tak vieme svoje… ale hlavne, ony vedia! Nemyslím teraz matky na diskusných fórach, ktoré hovoria o prsiach iba ako o napájadle a prudko (skoro ako očkovanie) odmietajú akékoľvek vyjadrovanie ľútosti nad neodškriepiteľným faktom, že čo sa s nimi deje rokmi kojenia, nie je s kostolným poriadkom. Myslela som prsia. Tie vedia svoje. Ale mlčia. Mlčia a statočne znášajú svoj údel a dívajú sa na svet z takej výšky, aká im je práve umožnená. Alebo teda minimálne na zem sa dívajú, na zem pod sebou totiž vidia najlepšie.

Pohľad do minulosti a späť do umývadla

Tie moje sa napríklad kedysi rady pozerali na seba do zrkadla. Teraz sa na seba pozrieť nedokážu. Niežeby boli na seba urazené, akurát im zrak padá niekde inde. Uhádli ste, väčšinu času čumia do umývadla a rozmýšľajú o svojich mladých letách (nemyslím Slovenské pedagogické nakladateľstvo).
„Mala som si ich odfotiť,“ pokračujem vo svojej malej nočnej úvahe. „Na pamiatku…“ Akurát pred bližšie nešpecifikovaným počtom rokov neboli „holaté“ fotky štandardný dorozumievací prostriedok pri zoznamovaní (teda neviem ako na pokeci…). Že ja tebe kozy, ty mne svoje zviera(tko). A hlavne, ani technika nebola tak popredu, aby sme si kompromitujúce zábery hore dole posielali… Ešte šťastie, že mi zostali aspoň spomienky a pár podprseniek, ktoré sú mementom doby, kedy sa moje cicky do nich vošli a dívali sa na svet pekne zvysoka… Dnes by som ich mohla celkom pokojne použiť ako chrániče na kolená, ak by som sa rozhodla, že sa predsa len naučím korčuľovať.

Aby ste mali predstavu. Prsia som nezdedila po otcovi, ako sa hovorievalo. Ale s väčšou hruďou, ide ruka v ruke aj väčšia zodpovednosť. Mama mi zvykla hovoriť: „Nehanbi sa, nekradla si.“ Nie veru, v tomto prípade bola štedrou pani Genetika. A ja som sa nehanbila. V rámci slušnosti samozrejme. Ale niekedy mali aj dievčatá problém pozrieť sa mi do očí (hashtag skromne). Nosili sa tielka s výstrihom, crop topy. Áno, milé mladšie čitateľky, crop topy tu už raz boli. Len my sme ich volali polovičné tričká. Ale pardon, toto nemá byť módne okienko, toto je okienko o tom, či je kojenie∗ pomyselným predposledným klincom do rakvy sexi výstrihov…

Och, tie vlasy… Ale zas, to brucho! A tie prsia…!

Že prečo predposledným? Lebo čo náhodou nedokoná vaša prísavka všeobecná (-áno, myslela som dieťa), to dokončí pribúdajúci vek v spolupráci s gravitáciou. Ale keď nič iné, môžeme sa na tom aspoň dobre zasmiať. Lebo, ruku na srdce, kto sa nepobavil na pravdivosti tejto fotografie?

Foto: Mum´s Grapevine

Môj osobný favorit bol svojho času sesternicin vtip, ktorá odkojila tri deti: „Prsia si pekne zrolujem do podprsenky a idem.” Veru, nejedna matka má naporúdzi vtip či vtipnú hlášku na adresu svojich pŕs. A to je podľa mňa v poriadku. Treba si zo seba vedieť spraviť srandu, ale čítala som, že je dôležitá aj sebaláska. Mať rada aj svoje zošúverené, do zeme hľadiace prsia. A teda, keď sa na svoje pomaranče či hrozienka, napriek všetkým ružovým okuliarom sveta, nedokáže žena/matka viac pozerať, ešte vždy existujú aj iné možnosti, ako môže Ona znova nadobudnúť sebavedomie. A ani to jej nemôže mať nikto za zlé. Ženské telo dokáže divy a to niekedy na ňom zanechá výrazné stopy. A ak sa ich žena rozhodne zamaskovať, je to len a len jej vec. Jedna baba o tom písala zo svojho pohľadu na Instagrame a aj by som vám sem hodila link, ale zabudla som, ako sa volala a neuložila som si to… Ale je to tam niekde, možno aj viete, o kom píšem. Ibaže by nie…

Ale, keďže sa už nejaký piatok hrdím hashtagom #KariMatkainšpiruje, nedá mi ešte nenapísať aj pár prudko inteligentných viet (prekvapenieee!). Lebo či už máte prsia ako dve hrozná alebo vnady ako Zuzana B. či Milan L., čo stále vás chcel, hlavné je, aby boli zdravé! A neviem, či ste to už počuli, ale samovyšetrenie prsníkov je dôležitou súčasťou v starostlivosti o seba Sa. A ak aj náhodou tento akt zanedbávate, nezanedbávajte aspoň preventívne prehliadky. Dokonca, ak práve kojíte, neuspokojte sa s informáciou, že počas kojenia ste v bezpečí a žiadajte o sono prsníka aj vtedy (aj ja sa chystám). Lebo aj ja som sa vlani, na mne veľmi blízkej koži, utvrdila, že zdravie je skutočne prvoradé!

∗Poznámka autorky: Autorka vie, že spisovne je dojčiť a dojčenie, ale nemá to slovo rada. Ďakujem za pochopenie. A áno, autorka využila túto tému na zverejnenie aspoň niekoľkých svadobných fotiek z dielne Roba Homolu. Lebo tam ešte dekolt vyzeral k svetu. (hashtag skromne)