Hashtag Dnes pečiem s deťmi: Medovníky, traste sa!

Takže takto… Ja sa nepokladám za veľkú pekárku, ale keď deti chcú zdobiť perníčky a tie od krstnej zo Zámkov majú „spoždení“, musí sa Karimatka pohrabať na internetoch a voľačo vymyslieť… A keďže mi potom isto budete vypisovať, čo a ako a čo (ja viem, že nie, ale som sa na chvíľu cítila tak influencersky), tak vám všetko spíšem, ako sa sluší a patrí.

NÁJDITE SI RECEPT
… na internetoch, alebo sa nechajte ovplyvniť niekým, kto už piekol. Ako napríklad ja u oblečenej Hollej Oli. Aj screen som si spravila, aj stránku Tinkiných receptov našla, aj sa dvakrát prežehnala.

ODHADNITE SVOJE SCHOPNOSTI
To som napríklad Ja nie veľmi urobila. Lebo si vravím, nemám síce dva druhy múky (… som zistila až pri vážení, že som kúpila takú istú, ako už doma mám), že môj mixér na ovsené vločky nie je taký, za akého som ho pokladala. A že sa už skoro zapotil, kým z vločiek aspoň niečo vzdialene múkoidné vytvoril. A aj miešanie nad parou som si odškrtla v sekcii #tenkratpoprve.
Keď Tinka z Tinkinerecepty napísala, že sa mi cesto takmer samo vytvorí a pekne spojí, tušila som, že som niečo doj*bala. V hlave mi hneď napadli tri body, kde som spravila niečo zle. Ale nahlas to komentovala iba druhoradená: „Mami, je to na prd?“ „Áno je, Tánička.“ Tak som vytiahla nezdravú bielu smrť a ten maglajz spojila klasickou hladkou múkou. Ale nevadí, vravím v duchu „cestu“: Keď už som si ťa uhňácala, dám ťa do chladničky. Možno sa do zajtra spamätáš.

NÁJDITE DRUHÝ RECEPT NA INTERNETOCH
Keďže akosi tušíte, že to cesto nemá veľké šance na prežitie, musíte rýchlo prísť s plánom B. Vtedy je možné dať do vyhľadávača: rýchle medovníky recept. A kašlete na zdravšiu verziu, dobrá bude aj biela múka. Síce zase treba máchať rukami nad parou…. Ale plán B vám vytvorí na doske cesto. Ozajstné cesto.

DAJTE DEŤOM VOĽNOSŤ
… aby si vykrojili, čo chcú a mohli sa z toho tešiť aspoň po upečený prvý plech, lebo potom už po vašom exkluzívnom ceste neštekne ani ten vykrajovací obrys dinosaura. Ale za to ten prvý plech máte veselý aj za tri neveselé. Pre matky s nejakou formou OCD alebo len praobyčajnou pedantnosťou tento bod vôbec neodporúčam. (Aj keď vy samy ste sa už zrejme zastavili pri druhom bode, takže ste „sejf“.) Ale teda späť k tvarom. Fantázii sa medze nekladú a netreba sa obmedzovať len na vykrajovadlá. Táňa sa rozhodla robiť medovníkové guľky. Keď ju upozorním, že jej zhoria, dostanem jednoznačnú odpoveď: NEZHORIA!

NEZHORIA
Fakt nezhoreli. Takže sa dcére ospravedlníte, uznáte, že mala pravdu a pustíte sa do spratávania tej kreatívnej spúšte.


PS: NÁVRAT K CESTU ČÍSLO 1.
Na ďalší deň sa rozhodnete skontrolovať svoj výtvor a zistíte, že to síce vyzerá ako kameň z Fantaghiro, ale vaľkať sa to dá. A druhá várka medovníkov je na svete.

NÁJDITE SI NIEKOHO, KTO TO VŠETKO POJE
Oba varianty sú síce mimoriadne chutné, mäkké a voňavé, no vaše proporcie kričia o pomoc už pri fetovaní vône. Vaše decká zjedia dokopy 7 a pol medovníka a vycucajú 1 a pol tuby so zdobiacou hmotou, váš manžel zje po deťoch tie 2 nahryznuté medovníky a kto zožerie zvyšok? #otazkazamilion… Nejaké tipy? A u vás ako, už ste piekli? Či až teraz sa na to dáte, lebo máte konečne adekvátny návod? #nematezačo

Vianočné mystérium alebo Ako sme prežili sviatky s dvoma deťmi!

Aká by som to bola dvojmatka, keby som si nezapindala na uplynulé dni. Skôr, ako ma ukameňujete za dehonestovanie týchto najkrajších dní roka, čítajte ďalej.

Stihla vs. No a čo

Moja mama vravieva, že byt má slúžiť mne a nie ja bytu. A musím povedať, že si túto múdrosť pri dvoch deťoch stále viac beriem za svoju. A pred sviatkami to platilo dvojnásobne. Vianoce som toho roku poňala dosť lowcostovo, nie v zmysle darčekov, ale chystania vianočnej atmosféry v podobe umytých okien, napečených koláčikov a podobných srandičiek, ktoré som odignorovala. Ale kde tu sa vyskytol aj vianočný zázrak. Tak napríklad vianočný stromček sme mali už 9. decembra. Bolo to síce preto, že sme absolvovali vianočné fotenie doma a aspoň niečo malo onen sviatok pripomínať. Ale dôležitý je výsledok. Ostatné vianočné dekorácie som pripravila 19. decembra na počesť kamarátok z bývalej práce a tu prichádza aj prvý vianočný zázrak. Zuzka mi napiekla medovníky. Veľa medovníkov. Veľa ich síce do štedrého dňa nevydržalo, ale boli vynikajúce. Pár pozostatkov som využila na ozdobu vianočnej ovocnej tabule. Za ďalší vianočný zázrak považujem, že sme s Karim dokázali vyrobiť niekoľko vianočných ozdôb. O ich umeleckej hodnote pomlčím, povedzme len, že Karol asi zdedí umelecké vlohy po maminke… Ale na druhej strane, vďaka bohu za moderné vymoženosti, pretože dnes robia naozaj krásne nálepky. Okrem toho sa mi podarilo zabaliť cca 26 kusov darčekov. Zostala som síce kvôli tomu hore dvakrát do štvrť na dve, ale predĺžila som si to vlastným pričinením, lebo som na baliaci papier dorábala ligotavé venovania… (Len poviem, že glitre a Vianoce rozhodne patria k sebe.)20181224_011604

Na Štedrý deň som síce nemala umyté ani tie okná, ani som v ten deň neumyla dlážku, zato som stihla pozrieť Pelíšky a s Karolom rozprávku o Lietadlách a nechať sa asi 8-krát ogrcať našou benjamínkou. Na večeru som vypražila krásnu kapru – akoby Karol povedal, všetci sme sa dali do poriadku (ja som si dokonca umyla vlasy. Karol mi dovolil, nevrešťal, ešte mi aj pomohol s fénovaním. Robí pokroky ten chlapec, možno raz príde deň, keď budem môcť ísť niekam bez plaču. Jeho myslím). Počas sviatočnej večere si síce Karol skoro grcol Vineu a ja som druhý chod jedla s ceckom von, lebo sa aj Táňa chcela zapojiť do stolovania, ale naše prvé Vianoce ako štvorčlenná rodina hodnotím pozitívne. A to nechýbal ani Karolov povestný hysterický záchvat. Večer sme si s drahým dopriali aj našu vianočnú klasiku Love actually, akurát som počas filmu nechtiac dvakrát zaspala (všetko je raz prvýkrát).

Darčeky a to ostatné

Jedna vec sa rozhodne zmenila oproti vlaňajšku. Časový manažment. Ak som si myslela, že s jedným Karolom nič poriadne nestíhame, tak ak k tomu pridáme ešte jednu Táňu, je to ešte more fun. Ale polhodinové meškanie na rodinný obed je niečo ako akademická štvrťhodinka, takže našťastie Ježisko stihol prísť všade, kde bolo potrebné. Postupne sa už Karol ani nezdržiaval zbytočnými zdvorilostnými formulkami a rovno sa odprevadil k stromčeku. A hoci nevie čítať (viem, viem, čo som to za mater…), nejako šiestym zmyslom vždy uhádol, ktorý dar mu v tej ktorej domácnosti Ježisko nechal. A s pribúdajúcim vekom už naberá aj potrebné rozbaľovacie schopnosti. Kým prvé Vianoce jeho vianočné video vyzerá veľmi rozpačito, lebo iba stojí pri krabici a v podstate sa iba díva na obrázok snehuliaka, ktorý mu tam mama nakreslila, toho roku, trhal, otváral, skúmal všetko, čo mu prišlo do cesty. Ale aby som nepísala len o dieťati číslo jeden. Táňa si Vianoce užila so všetkou parádou… Ááá, čo to trepem, netušila, čo sa deje, povedala by som, že sa na to z vysoka vysrala, ale to by bola lož, lebo dievča nemalo stolicu 5 dní. Aspoň sa na to vyprdla, keď už nič iné a mňa bavilo otvárať darčeky aj za ňu (áno, mám rada darčeky. Áno, mám 32… No a čo).         20181225_201957

Ale nebolo to samozrejme iba o darčekoch. Veľa sme aj jedli. Všetci spolu, každý zvlášť, postojačky, posediačky, počas pozerania televízie, počas hrania sa s novými hračkami, či len tak z dlhej chvíle. Ale ja sa môžem vyhovárať aspoň na kojenie. Či? Každopádne som rada, že napriek tomu, že som doma nerobila majonézový šalát, ušiel sa mi hneď na troch miestach. Mám aj vlastný rebríček, ale prezradím len víťaza… Maminkin, ako inak. Och, dúfam, že raz vyhrám podobnú súťaž aj u mojich detí (som len TROCHU súťaživá a množstvom alkoholu sa môj stav zhoršuje, ale zas ako matka sa k veľkým objemom alkoholu práve nedostávam…).

A aby som nezabudla. Jedna bezdetná blogerka napísala na Instagram niečo v kontexte, že počas Vianoc konečne odložila mobil a stihla dokončiť nestíhance, bola len v pyžame a mala pokoj. Som si to prečítala a predstavila som si, aké by to asi bolo. Mať pokoj, spať do desiatej, stihnúť resty z celého roka, pozerať všetky obľúbené vianočné rozprávky bez toho, aby ich niekto stále prerušil otázkami Prečo? alebo grckami na plece, neriešiť, či sú všetky deti najedené, prezlečené, dýchajúce, či mi zase netečie mlieko na čerstvo vypratý odev a viete čo, so všetkým pátosom, nemenila by som. Síce som si tieto Vianoce veľmi neoddýchla, lebo som sa dvakrát pristihla, že som zaspala pri dieťati, ktoré ma ohlásilo od večernej chvíľky televízie (raz som sa ani nestihla odlíčiť a to už v mojom veku ozaj nie je rozumné). Boli to najkrajšie Vianoce doteraz (a to som v troch rokoch dostala od Ježiša môj prvý vlastný bicykel). Už sa teším na budúci rok.

Týchto 5 vecí majte na pamäti, keď sa chystáte na vianočné fotenie s rodinou!

Netvárte sa prekvapene, dnes to robí minimálne každá piata rodina (tento údaj je čisto orientačný, rozumej, vymyslený). A ktorá to nerobí, začne, ostatné to už majú za sebou alebo o tom aspoň snívajú. Rodinné vianočné fotenie! My máme jedno veľmi čerstvo absolvované (a nebolo naše prvé). Logicky to zo mňa robí experta. Nuž, podelím sa o svoje know-how…

1. Ateliér vs. domov sladký domov

Všetko má svoje pre a proti. Ale matematicky by sa dalo povedať, že čím máte detí viac, tým viac sa oplatí fotenie spraviť doma. Lebo, kým máte iba jedno, je výhodnejšie sa autom presunúť za fotografkou a spraviť bordel u nej v ateliéri. Nemusíte riešiť či ladia vankúše, či ich je dosť, či je stromček rovný, aké ozdoby sú dnes in. Bude sa pracovať s tým, čo fotografka má (píšem v ženskom rode, lebo okrem svadby nás fotili samé ženy. Servus Robo). A pokojne to môže byť vianočná guľa s nápisom sestra, lebo aj keď ju váš syn na fotke obžúva, hoci v tom čase ešte sestru nemal, vo finálnej verzii fotografie už nápis vidno nebude.

Keď sa potomstvo rozrastá, je jednoduchšie zavolať fotografku domov. Pretože nemusíte vláčiť tristo druhov oblečenia na prezlečenie (nie z roztopaše, z čistej pragmatickosti, keďže ako dobre vieme, deti grcajú a u nášho najmladšieho člena rodiny patrí táto aktivita k obľúbeným), nemusíte sa ospravedlňovať za ovracaný ateliér, zničené rekvizity, prosiť o kúsok miesta na prebaľovanie, kojenie, prípadne hľadať v ateliéri vhodné predmety bežného života, ktoré by mohli na chvíľu odpútať pozornosť niektorého z potomkov a iné. A to aj napriek tomu, že budete musieť vytiahnuť z pivnice vianočný sortiment o čosi skôr (lepšie povedané váš manžel), ako ste pôvodne plánovali. Zas na druhej strane, sa už nebudete toľko zdržiavať s jeho zdobením a nebudete bazírovať na každom detaile, aby neboli dve podobné hviezdy pri sebe a či váš syn nedal na prízemie stromu priveľa ozdôb. Ak totiž stihnete zdobiť strom až v deň fotenia a potom sa ešte budete chcieť osprchovať, kým deti spia, aby ste aspoň na fotkách mali umyté vlasy, tak na podobné kacírske stylingové myšlienky nezvýši čas. Veď aj nejaký mejkap si treba spraviť a umyté kadere, ktoré ešte nestihli povypadávať z kojenia, i vysušiť. Inak, keď si spomeniem, že som sa za študentských čias bola schopná cez víkend chystať von aj DVE hodiny a z celého večera nevznikla ani jedna nerozmazaná fotka, napadá mi jediné: TOĽKÉ MRHANIE! Teraz za rovnaký čas stihnem upratať (aspoň naoko, respektíve na objektív), ozdobiť za synovej asistencie stromček, nahrať krátke videjko, ako syn zdobí stromček, dať syna spať, osprchovať sa, umyť si vlasy, navliecť sa do siloniek, nalíčiť sa. A netreba ani počítať s časovou rezervou na presun do ateliéru! Takže ste ušetrili minimálne polhodinu, pretože decká netreba navliekať do ďalšej vrstvy, nakladať všetko do auta, potom všetko vyložiť, deti vyzliecť, seba obaliť v kuchynských utierkach, aby odsali nadmerný pot a hľadať veci, ktoré ste zaručene zabudli doma…

_MG_5019

2. Výber outfitu

Už som spomínala, že pri spoločenských udalostiach je to po pôrode u mňa trochu horšie s výberom vhodného kúska oblečenia a niečo podobné platí aj tu, plus ale treba vyberať outfit aj ostatným. Nechcete predsa na fotkách s relatívne pekným stromčekom vyzerať ako Adamsovci (ibaže by to bola téma fotenia, potom pardón). Takže vyberiete niečo vhodné sebe, mužovi, deťom. Potom medzičasom zistíte, že niektorá časť odevu, ktorú ste si v hlave pre jedného člena vianočnej posádky vybrali, zostala u svokrovcov v 100 kilometrov vzdialenom meste. Ale nedáte sa zastrašiť, máte predsa alternatívu. Jupí. Ale váš syn si ju odmieta obliecť, pretože sa zle zobudil. Po náročnom vyjednávaní, za ktoré by sa nehanbil ani profesionál z FBI, je našťastie všetko na svojom mieste. Či to bude farebne navzájom zladené, prípadne aj s vianočnou tematikou, je už na každého osobnom vkuse. Možno len taká menšia rada: Menej je ozaj niekedy viac. Hlavne, ak máte minimálne jedno grcajúce dieťa, môže skončiť fotenie v úplne odlišnom outfite, ako ste pôvodne plánovali. Ale zas, ak nebude vidno strom v pozadí, môžete si fotky nechať vyložené celoročne.

_MG_5900

3. Počítajte so všetkým

Napríklad s tým, že hoci sa už tri dni chystáte lakovať si nechty na tematickú červenú farbu, proste sa k onej činnosti nedostanete. Pretože podľa nepísaného pravidla, že aspoň jedno dieťa musí revať, vám potomkovia robia program aj na večer. Ak chcete byť na fotení „fresh”, počítajte s tým, že zrovna noc predtým vám deti spať nedovolia. Ale celkom dobre zaberajú vylúhované čajové sáčky na vačky pod očami. Ostatné už môže zachrániť iba fotoshop. A asi netreba pripomínať známu vetu: „Rodič mieni, decko mení”. Je dobré na ňu celý čas myslieť. Pretože je takmer stopercentne isté, že veci nepôjdu podľa plánu. Jedine, že by bol váš zámer od začiatku zobraziť zrod pekla. Dobre, to som prehnala. Či? Každopádne je dobré počítať s tým, že sa decko zle zobudí, bude ovrčané, smutné, urevané, rozbláznené, prehnane tvorivé, príliš veselé, neurčito umelecké, prípadne exhibicionista, karikaturista, či terorista. V takom prípade je neraz i na fotografovi, aby aj z pomyselného hovna dokázal upliesť bič, prípadne zo zachytenej grcky urobiť geniálnu momentku.

4. Dobrá nálada

Áno, lebo ak sa máte celý čas stresovať, že: „Ako budeme na fotkách vyzerať a prečo sme sa na to vôbec dali, keď tie deti nespolupracujú,” tak sa rovno na to s prepáčením vyserte a ani si fotografku neobjednávajte. Pretože s deckami to bude vždy nevyspytateľné. Ale to práve na tom bude SUPER, pretože si z toho môžete spraviť srandu. Hlavne, ak budete mať zachytené na fotkách, ako ručia, sú hodené o zem ony, či vianočná guľa, môžete im to po rokoch vždy počas sviatkov veselo šplechnúť do tváre a pridať aj dôkazový materiál. No, čo je lepšie, ako strápniť na sviatky vlastné potomstvo? Jaj, jasné, čas strávený spoločne ako rodina, bola by som zabudla. A vidíte, aj pri fotení ste všetci pekne pokope. Plus, ak natrafíte na dobrú fotografku, tak vám ani nepríde, že sa musíte nejako strojiť či hrať divadielko o dokonalej rodinke. Lebo (teraz vám prezradím tajomstvo) dokonalá rodinka neexistuje. Zato je veľa takých, čo majú veselé fotky v albume.

_MG_5883

V najhoršom si pri deťoch v istom veku môžete dobrú náladu aj poistiť. Ide síce pre niekoho o nepovolený doping a často až o zbrane ťažkého kalibru, ale pre pár ňuňu fotiek svetiel vašich očí,” to stojí. Takže kde tu nejaký úplatok či prísľub odmeny, nemusí byť na zahodenie. U nás bolo heslo tohtoročného fotenia PIZZA a fungovalo čarovne, jeden by neveril. Samozrejme všetko s mierou a treba vedieť, kedy už má (fotografka) dosť.

_MG_5415

5. Na pamiatku

Že vám sa nechce platiť niekomu za fotky? Že to zvládnete aj sami? Že neslávite Vianoce? Že je to trápne? Jasné, veď každému podľa chuti. Ale hlavne si spravte nejakú na pamiatku. Nedávno som niekde na internetoch čítala článok, z ktorého mi ostala v hlave iba akási esencia (ako inak, som na rodičovskej už skoro tri roky). Že hoci sa nám niekedy nechce fotiť, spravme si fotku z oslavy, z rodinného výletu, z hocijakej chvíľky, ktorú stihneme zachytiť. Nie preto, aby sme sa s nimi chválili na sociálnej sieti, ale preto, aby sme sa k nim mohli vrátiť. Klišé či nie, deti rýchlo rastú a už zajtra to budú iní ľudia, ako sme ich mali pred očami dnes. Kari chce každý deň „pozerať Karola,” a hoci nás to zvykne otravovať, niekedy sa pozabudneme a ukazujeme mu fotky a videá dlhé minúty. Ku každej zachytenej chvíli sa spýta, čo sa dialo, kto tam je a my sa spolu s ním vraciame na miesta, na ktoré sme časom už takmer zabudli. Aj keď sa stali len pred týždňom, mesiacom či rokom.