2 a pol užitočnej rady (nielen) pre PRVOMATKY, ktoré ste inde nečítali!

Už ste si mohli všimnúť, že som mimoriadne dobrá duša, ktorá si nenecháva užitočné rady a prípadné know-how pre seba. A keďže ma podcast Jednej mamy presvedčil, že stále sú rady, ktoré ešte neboli vyslovené dostatočne nahlas, niektoré z nich tu teraz odhalím. Respektíve mnoho rád už na internete uzrelo svetlo sveta, ale podaktoré z nich aj nemuseli…
Nasledujúce riadky sú preto vhodné pre nastávajúce matky, prvomatky, budúce druhomatky, ktoré už veľa zabudli a všetky ostatné matky, ktoré sú zvedavé, čo (by) mohli urobiť inak… Len jedno malé upozornenie. Všeobecný návod na materstvo neexistuje a možno vám môj tip nezaberie. To neznamená, že nefunguje, len vy alebo vaše potomstvo fungujete na iné kódy, ktoré budete musieť rozlúsknuť samy. Good luck a čítajte s porozumením.
1. Čo do pôrodnice?
V prvom rade si zbaľte veci zo zoznamu tej ktorej príslušnej pôrodnice. Niekde nepotrebujete takmer nič okrem županu, inde potrebujete aj vložky, toaletný papier a vlastné tabletky železa. A čo k tomu? Silu a odhodlanie… bla, bla… Zbaľte si hlavne vreckovky, aby ste si mali do čoho fúkať sople, keď na vás príde plač. Ten od dojatia, ten od nervov na hnusné sestričky, ten od zúfalstva, že neviete utíšiť dieťa, či na ten, že počujete vašu ratolesť ručať pod lampou, lebo má žltačku. A ak idete do pôrodnice s tým, že budete kojiť, kojiť a nič iné než kojiť, tak vám Pán Boh pomáhaj, možno miesto boha skúste Benedikt lekársky a Senovku grécku. Ale nie vtedy, keď sa začnú problémy s tvorením mlieka, ale preventívne hneď. Áno, všetko má svoj prirodzený čas a aj mlieko príde (ibaže by nie), ale ja som nechcela nechať nič na náhodu. Takže, keď som už mala dieťa pri sebe, hneď som si naordinovala oba prírodné medikamenty. A mlieko prišlo. A prišlo ho veľa. Prišlo ho až moc. To sa tiež môže prihodiť. Ale radšej viac ako menej, či? Pri prvom dieťati som sa dostávala do normálu dva mesiace, pri druhom už to bolo rýchlejšie. Pri druhom som už vedela, o čo ide, išla som za sestričkami, že mám veľa mlieka, potrebujem si odsať trochu, nech sa mi uľaví. Neverili mi, uverili, až keď som im pre iných novorodencov doplnila fľašu a pol mlieka. Ostatné som si už nechala pre dcéru, nočnú košeľu a sprchový kút. (Takže, užívať len na vlastné riziko.)
2. Čo domov?
Tehotenské oblečenie – toho sa rozhodne nezbavujte hneď po pôrode, aj keď vás to bude lákať, lebo už ste v inej životnej fáze. Vaše telo ale tento fakt akosi nechápe a v niektorých prípadoch tak skoro ani nepochopí. Samozrejme česť a sláva výnimkám, ktoré rovno z pôrodnice môžu ísť vo svojich fit legínkach, v ktorých odbehli polmaratón. Ale všetkým ostatným smrteľníčkam dobre padnú voľné gumičky a gate, ktoré im nezvýraznia „mafiny“.
Dojčiace oblečenie – ním sa netreba zbytočne stresovať! Rovnako dobre vám poslúžia elastické odevy s výstrihom, ktorý sa vám natiahne až po kozu (nemyslím tú na paši), respektíve bohaté košeľové variácie. A čo je najhlavnejšie, vynosíte to aj po skončení dojčiacej životnej etapy. Samozrejme, ak vás niečo vyslovene zaujme a chcete si urobiť radosť, smelo do toho. Radosť si zaslúžite a ak chcete kojiť v štýlovom tričenku od Koláčovej či Mile, potešte sa. Ja len, aby ste vedeli, že si netreba robiť bezhlavé zásoby „prsofriendly“ oblečenia, ktoré potom budete posúvať za zlomok ceny ďalej.
Látkové plienky – neľakajte sa, nejdem vám vnucovať eko-bio-látkovú prebaľovaciu metódu. To nechám na uvážení každej jednej občianky osobitne. Mne ide o tie látkové plienky, ktoré používali ešte naše mamy. Tie štvorcové kamošky, ktoré dobre sajú, rýchlo nimi utriete grcku, pišanicu (a iné). V lete poslúžia ako ľahká prikrývka, tienidlo (ale samozrejme nezabúdam na prísun vzduchu), tie väčšie aj ako uteráky, prípadne aj miesto jednorázových podložiek na prebaľovanie. Prekryjete ňou plachtu v postieľke, lebo ogrcanú plienku vymeníte rýchlejšie ako celú plachtu. Zakryjete ňou návštevu, aby neodišla označkovaná. Prípadne skryjete aj časti nábytku, ktoré ste uchrániť nestihli. A keď spravíte na konci uzlík, je to aj skvelé žužladlo na prerezávajúce sa ďasienka. Takže, určite si ich kúpte viac. Budete ich mať v zásobe a môžete ich strategicky rozmiestňovať po byte podľa potreby. Pri prvom dieťati som si ich zaobstarala na začiatok asi 5 (kusov, nie balíkov) a myslela som si, aká som frajerka. No potom som postupne chodila do déemky a dopĺňala zásoby, lebo mi tých 5 nestíhalo ani schnúť a už som ich potrebovala opäť!
Oblečenie pre bábätko I. – Ak nie ste fashion/mama/food/lajfstajl-blogerka a nepotrebujete si potomka odmalička štelovať do cool póz v ešte viac cool outfitoch, vrelo odporúčam biele, krémové, prípadne sivé melírové odevy, ktoré sú na gombíky a ideálne máte vrch aj spodok 2 v 1. Nemusíte sa zbytočne stresovať s naťahovaním cez hlavičku, bojovať s meňavkovitým telom vreštiaceho uzlíka šťastia a prdov. Navyše nebude na oblečení veľmi vidno grcky a vydrží vám o pár minút/hodín dlhšie. Že to bude smrdieť? Správne bábo vonia ako mlieko a grcka (žmurkajúci smajlík)!
Oblečenie pre bábätko II.– Bábätká rýchlo rastú. To som nezistila len ja, to vedia už skoro všetci (ostatných onen fakt možno trochu zaskočí). A určite okrem vyššie spomenutých odevov budete mať aj reprezentatívnejšie, v ktorom bude váš mini človek ešte rozkošnejší. A práve z takýchto kúskov si nejaké obľúbené exempláre odložte na pamiatku. Aby ste raz, keď bude doma miesto voňavého bábätka, adolescent pubertálny (-copyright to Horkýže Slíže), mali čo ukázať jeho kamošom či frajerkám /a opačne/ a aspoň trošku ho podľa rodičovských pravidiel strápniť a priviesť do rozpakov. A ktovie, možno raz, ak sa odev dovtedy nerozpadne, uvidíte v ňom aj svoje vnúča.
2.5 Nail Grylls vášho prežitia na materskej
Nie, nepomýlila som sa. Viem, že týpek, ktorý na Discovery Channel zjedol húsenicu, lebo je plná proteínov, sa volá Bear Grylls. Ale vy budete potrebovať na prežitie Nails Done (preklad – urobené nechty)! A hoci sa vám to bude zdať nemožné, lakujte si nechty. Alebo si nájdete inú svoju činnosť, ktorá bude alternatívou k nalakovaným nechtom. Niečo, čo vás udrží v reálnom svete, aj keď sa vám bude zdať, že všetko ostatné je len sen (či nočná mora?). Jasné, že ste naplnené láskou a šťastím a obavami, neistotami (presný opak smeráckych sľubov, čo?), ale treba sa snažiť zostať v rovnováhe. Pre jednu je to nočné lakovanie nechtov, pre inú písanie blogu, pre ďalšiu prechádzka do obchodu sama, pre ďalšiu horúci kúpeľ a kniha (aspoň 5 strán), každopádne sa nevzdajte a uzurpite si tento jeden moment mimo zabehnutých rituálov okolo dieťaťa. A postupne pokojne pridávajte ďalšie, nebudete preto horšia matka. Sú určite aj horšie. Napríklad Ja. Takže ste v pohode.
A budete v pohode aj bez všetkých „zaručených“  rád na internetoch, ktoré si neraz protirečia alebo ani neovládajú pravopis. Stačia vám tie odo mňa (žmurkajúci smajlík). A pokojne mi dajte vedieť, ak chcete pokračovanie, lebo ešte asi nejaké tri rady by som možno vypotila… Chcete? Pardon. Prosíte si?

O tom, že rodičovská ne/dovolenka je poriadne na h*vno!

Deti som chcela a som šťastná, že dva zdravé a dravé exempláre doma máme. Ale už dávno nemám na očiach ružové okuliare o rodičovstve a na rovinu vám píšem, že je to na hovno. A poskytnem vám aj niekoľko pádnych argumentov. Nasledujúce riadky ale nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Od dvoch čiarok po 100 plienok

Žena ociká test a objavia sa tam dve čiarky. Je šťastná prešťastná. Aspoň kým nezistí, že stolica už rozhodne nie je záležitosť každodenná a rozhodne nie bezproblémová. Neraz sa budúca matka musí uchýliť aj k farmaceutickým produktom, aby sa jej uľavilo. Vlákninu, mliečne produkty a stravu bohatú na ovocie a zeleninu niekedy musí doplniť o čípok (pozn. pre grammar nazi, viem, že správne je čapík, ale kto je bez viny, nech prvý hodí čípkom) či nebodaj dubovú kôru. Prejde deväť mesiacov a v pôrodnici si (neraz) po prvýkrát vyskúša klystír. Pre jednu úľava, pre druhú muky. Ale povie si, radšej nech to vyjde teraz ako potom… A potom vyjde malý zázrak, uzlík šťastia a najväčšia láska v jednom (prípadne v dvoch, troch, ak ide o dvojičky, trojičky, atď.). Matka ho v ideálnom prípade má na izbe, zoznamuje sa s ním na oddelení šestonedelia a prichádzajú lekári i sestričky. A pýtajú sa samé čudné otázky. Zaujíma ich nielen vaša stolica, ale aj vetry (nie tie severovýchodné za oknom) a zisťujú aj vylučovanie malého potomka. Chcú vedieť, či už malo „smolku“. V ideálnom prípade hneď matka vie, čo od nej chcú, v opačnom zisťuje, že nejde o nejakú malú smolu, nešťastie, ale o prvý bobek dieťatka. Podobnosť názvu s fyzikálnymi vlastnosťami smoly nie je náhodná. Ehm. Takže čerstvá matka túžobne čaká nielen na potomkovu smolku, ale aj svoj prvý popôrodný oný… Keď sa všetci zúčastnení na to vykakajú a zdravotnícky personál si to pozapisuje, môže ísť rodinka domov. Kadiť  a iné.

Bez/plienková komunikácia

A doma to je o hovne ešte viac. Pretože pri bábätku riešia rodičia, či je ho dostatok, ako často, aká konzistencia aj farba. Aróma je už iba bonusový produkt. Keď je stolice veľa, trpia bodyčka, pančušky aj plachty, pričom vlhčené utierky tečú potokom. Keď je jej zas málo, bolí bruško, lekárne jasajú. Rodič skúša dieťaťu uľaviť espumisanmi, probiotikami, baby calmami, olejčekmi, rektálnymi rúrkami, aby ho doma všetkým na striedačku nadopoval a modlil sa, aby konečne uvidel horčicový okraj plienky. A tá radosť, keď to bábo zvládne je skoro taká veľká  ako z dieťaťa samotného. Obľúbeným spoločníkom dieťaťa sú koliky. Tu by som rada podotkla, že hoci sa v kuloároch vraví, že to majú IBA chlapci, mám jasné dôkazy, že sa nájdu aj výnimky ženského pohlavia. Takže, ak máte doma dievčatko s kolikami a niekto sa vás neveriacky opýta: „A naozaj sú to koliky? Veď to majú iba chlapci.“ Pokojne dotyčného pošlite do otvoru, z ktorého vášmu decku deň predtým trčala rektálna rúrka. Jaj a ešte upozornenie pre niektoré farmaceutky v lekárni – poznámky typu: „To nie je kolika, to má malé z vášho mlieka,“ si nechajte pre svoje dobré kamarátky, ktoré vás môžu bez problémov poslať do spomenutého otvoru. Ďakujem.

K bezplienkovej verzii vyprázdňovania sa neviem vyjadriť, lebo ho nepraktizujem. Aj by som to možno skúsila a odbremenila našu prírodu od znečistenia (na moju obhajobu, používam aspoň eko verziu jednorazových plienok), ale ja som ani pri jednom z mojich dvoch detí nevedela nikdy, kedy sa chystajú kakať. Pri Karolovi som pozorovaním rozoznala aspoň cikanie, ale aj to až jeho záverečnú fázu, pri ktorej ho tak sympaticky striaslo. Pri Táni nevidím ani to! A kakanie často spozorujem, až keď ma na to sama upozorní zvýšeným hlasovým prejavom. Uvedomujem si, že ide o zlyhanie z mojej strany, ale dávam tu čestné slovo, že sa budem snažiť vplývať na Táninu energiu samostatnosti, aby sa čím skôr začala pýtať na záchod. Ktovie, možno ju aj Karol inšpiruje, veď už bol dobrým príkladom jednému mladšiemu kamošovi. Pozdravujeme Martinka.

Záchodové tajomstvá

Aj matka to má po pôrode so stolicou na hovno. Okrem iného si musí nastaviť trávenie, aby sa pýtalo v časoch, keď bábo spí. Neskôr je to už ale jedno. Pretože dieťa začne mame na záchode robiť spoločnosť (viem, že ide o najviac otrepaný fakt, ale práve preto ho nemožno opomenúť). A keď vám do toho začne aj kecať, máte „vystaráno“. „Prečo nemá mama pipíka?“ „Môžem pozrieť bobek?“ „Prečo je bobek hnedý?“ „Môžem si dať maškrtu?“ Posledná otázka je indiferentná, ale decko presne vie, že matka je v slabej chvíli a pristúpi na túto cukrovú vydieračku, v ktorej vymení lízatko za chvíľku súkromia. „HOCIČO decko zlaté, len ma nechaj vys… vysúkať eso z rukáva… Ehm.“ Záchodové tajomstvá má ale pre matku nachystané aj potomstvo. Hlavne, keď už aktívne participuje na prvých pokusoch života bez plienok. Napríklad pre vás zostane záhadou, kedy sa stihol pokakať do slipkov, keď ešte pred chvíľou sedel na nočníku. A iné.

A nezlepší sa to, ani keď už nebude treba slipy vytriasať. Deti skúšajú. Skúšajú si utrieť zadok samy toaletným papierom, ktorým ozdobia celú kúpeľňu. Skúšajú chytiť bobek. Počula som aj o takých, ktoré skúšajú, či sa dá bobkom maľovať na stenu. Najlepší je ale adrenalín v začiatkoch bezplienkovej komunikácie v teréne. Či povie zavčasu, či to nepovie v dlhom rade pred pokladňou, či to vôbec povie, či „hadica“ poleje mravčeky dostatočne ďaleko od jeho nohavíc. A iné. Ale kým vieme, kto sa vykakal krtkovi na hlavu, všetko dobre dopadne! Či?

Screenshot_20190205-005759_Gallery.jpg