7 rozdielov, keď čakáte prvé dieťa a keď ste tehotné znova!

Už sa nejaký 14.ty piatok radím medzi hrdé dvojmatky, ale chcela by som sa vrátiť v čase a odhaliť tajuplné zákutia druhého tehotenstva. Možno nájdete na internetoch články, v ktorých vás poučia o rozdieloch medzi prvým a druhým očakávaním, ale skutočnosť je ešte trochu inde…

1. Budete tehotná dlhšie!

Nie, neprepadla som na gympli z biológie a viem, koľko má trvať jedno tehotenstvo. ALE už aj meteorológovia vedia, že pocitová a reálna teplota sa môžu líšiť. O svojom druhom tehotenstve som tušila skôr, ako mi ho potvrdili tehotenské testy. Preto čas, keď som konečne išla ku gynekológovi a povedal mi, že je všetko tam, kde má byť, bol mimoriadne dlhý. A celkovo prvý trimester p o c i t o v o trval pol roka. Možno k tomu pomohol fakt, že hoci som mala v bruchu iné pohlavie, ako v prvom prípade, rovnako som si užila nevoľnosti, dokonca k nim pribudlo aj občasné grcanie zo zubnej kefky. Pre menej znalé tehotenských pomerov, nepovracala som sa z pohľadu na ňu alebo pri jej kúpe. Ale ak náhodou skončila trochu hlbšie v ústach (rozumej zuby múdrosti), nebolo cesty späť. A v mojom prípade bolo úplne jedno, či som riešila dentálnu hygienu na prázdny žalúdok alebo nie (aj keď minule som sa dozvedela, že nevoľnosti boli v podstate výplod mojej hlavy, pretože je to hlavne o psychike! Tak som opäť trochu múdrejšia, chvalabohu).

2. Tehotenstvo nezostane nepovšimnuté

Veľké brucho je dosť dobrým signálom, ale aj skôr sa môžu objaviť jasné znaky toho, že sa niečo deje. Aby som bola konkrétna. Karolovi sme nevraveli, že bude mať súrodenca od úplného začiatku, čakali sme, nech mi aspoň trochu narastie brucho (a nemuseli sme dlho čakať, ak mám byť úprimná). Ale syn je veľmi všímavý a úprimný typ, hneď postrehol zmeny na maminkinom tele. Raz ráno sedím celá dopotená na záchode a cikám, keď zrazu príde Karol za mnou a vraví: „Mama je mastná.“ Pomyslím si: „Áno, hormonálne zmeny si vyžiadali svoju daň, ale nemyslím si, že je vhodné, aby si ako budúci chlap hovoril takéto veci akejkoľvek tehotnej žene,“ ale keďže má len niečo vyše dva roky, poviem iba: „Áno, maminka je mastná.“ A nechám ho po mne spláchnuť záchod.

3. Už jedno dieťa (prípadne viac) máte

Kým pri prvom tehotenstve ste sa mohli nechať „ňuňuškať“ v zmysle: „Toto je pre mňa ťažké, jój, toto ja už nemôžem robiť, musím si nôžky vyložiť, ešte si pár hodín pospinkám,“ a tak ďalej do nekonečna… Pri druhom tehotenstve už na blbosti nemáte čas, lebo prvé dieťa má svoje aktuálne potreby. Napríklad hľadanie auta pod gaučom TERAZ, hranie sa na skrývačku alebo chodenie maminke „hopi“. Okrem toho, musí jesť KAŽDÝ deň (aj keď ono vás bude sem-tam presviedčať, že mu stačí jedlo – čo ja viem – obdeň), takže ani vareniu sa veľmi nevyhnete. Aj umývať sa ešte musí a ako dobrý príklad sa umyjete s ním, hoci sa občas pri tom povraciate (viď bod číslo 1). Takže musím povedať, že druhé a každé ďalšie prípadné potomstvo musí byť už od brucha otrlejšie a odolnejšie, lebo nie je tým jediným, okolo ktorého sa točí svet tehuľky (pozn. autorky: Slovo tehuľka a iné variácie v téme potomstva, ako snažilka a čo ja viem čo, by mali zakázať! Ale pre tento jeden prípad som neodolala a musela ho pri takom plnom vedomí, pri akom matka o jednej v noci môže byť, použiť). Nech však nie som pokrytec, z času na čas, som si aj ja pospinkala, poležkala či nič nerobila. Väčšinou vtedy, keď zakročil otecko a zobral dieťa číslo jeden von alebo iba preč z matkinho dohľadu. A keď tatko doma nebol a mama aj tak chcela trochu poľaviť, ešte vždy tu bol (a stále je) kamoš menom YouTube.

4. Už to nie je iba o vašom tehotenskom pupku

Pri prvom tehotenstve je všetka pozornosť na vás a vašom brušku, ktoré si ľudia radi pochytkajú (pripomínam, nerobte to), ale pri druhom je dôraz na dieťati. Často prichádza na rad otázka: „Čo by si chcel, bračeka alebo sestričku?“ A vy si v duchu hovoríte, nech nepovie bicykel, ako to bolo v jednom starom vtipe. Keď už pohlavie viete, tak sa otázka mení: „A tešíš sa na sestričku?“ Holt, čo mu iné zostáva. Keby chudáčik aj povedal nie, asi ju už za ten bicykel v hniezde záchrany nevymeníme. A v neposlednom rade je na pretrase otázka mena. Fakt, že ste sa rozhodli, nehovoriť meno a nechať ho ako prekvapenie, veci neuľahčuje. Aspoň má dieťa priestor na vlastné výtvory. V našom prípade to bola Vlaďka. Podľa vzoru mojej trénerky z tehotenských cvičení v Bellykick (odporúčam). A funguje to i recipročne. Aj on má otázky… A na tieto ste v prvom tehotenstve rozhodne nemuseli odpovedať. „Od čoho je v brušku bábätko? Aj starká má v brušku bábätko?“ Prípadne sa chce už teraz deliť o zážitky s bábom v bruchu: „Ukázať McQueena sestričke.“ Alebo má naopak záujem vrátiť sa v čase: „Aj Karol ide do bruška,“ pričom sa vám skryje pod šaty a vy ho musíte znova porodiť. Tieto akože pôrody sú našťastie podstatne rýchlejšie a menej bolestné. Ale zato ich je viac.

5. Kolobeh oblečenia a ostatných vecí

Druhé dieťa je v mnohom lacnejšie na prípravu ako prvé. Logicky. Ideálne, ak čakáte rovnaké pohlavie, ale aj situácia: prvý chlapec, druhé dievča je v pohode. Opačne môže byť problém s množstvom ružovej v chlapcovej garderóbe. U nás išlo o variant najprv chlapec-potom dievča, takže no stress. Ibaže by nie… Lebo je síce super, že máte všetko odložené (a väčšinu vecí aj reálne nájdete), ale bez povolenia to nepôjde! Áno, starší brat musel dať súhlas na požičanie bodyčiek, ponožiek, nohavíc, detskej postieľky, deky, kočíka či hračiek. Ešteže sa u nás kojenie v tom čase už dlhšie nepraktizovalo, lebo neviem, neviem, či by cicky tak ľahko požičal, predsa je to chlap…

6. Návštevy lekára

Pri prvom požehnanom stave (potrebovala som synonymum, nesúďte ma), chodíte k lekárovi len s malým stresom, či všetko napreduje, ako má. A ak áno, máte zvyšok dňa voľno a môžete si ísť pospať, niečo pekné kúpiť (nie na seba samozrejme, veď načo investovať do takého objemu), alebo len jednoducho nerobiť NIČ. Pri návštevách lekára počas druhého tehotenstva toto nehrozí. Jednak riešite logistiku, ako čo najviac zabaviť decko, aby si váš odchod nevšimlo, musíte sa tiež ponáhľať domov, lebo vášmu aktuálnemu zamestnávateľovi budete darmo strkať papierik o celodennom vyšetrení do ruky. Potom sa občas môže stať aj také čosi, že vám zavolá sestrička z ambulancie lekára, že kde toľko trčíte, lebo máte meškanie na ultrazvuk! A je jej jedno, že to bolo 8 minút, pretože ste museli počkať na moment, keď sa dieťa číslo jeden nerušene hrá s otcom, aby ste sa mohli vypariť, s prepáčením, ako prd z gatí. Nebudem radšej kalkulovať, koľko eur ma v prepočte asi stál ten telefonát, keď som si u súkromného lekára platila 100 eur za trimester.

7. Pobyt v pôrodnici

Ono, tento bod tu technicky nemá čo robiť, ale je prirodzeným vyústením deviatich mesiacov a šiestich bodov spomenutých vyššie. Pobyt v pôrodnici je diametrálne odlišný od prvého! A nie je to len tým, že som po prvej skúsenosti menila pôrodnicu. Tak napríklad, kým prvýkrát neviete ani ako prebaliť dieťa, čo je to smolka alebo kolostrum (áno, bola som dosť nenaštudovaná prvorodička, podľa hesla: Radšej sa zľaknúť, ako sa báť), druhýkrát sa už cítite ako súčasť personálu (hahaha, to teraz velice preháňam). Ale rozhodne už nie ste taká vyplašená a prípadný laxný prístup personálu vás nerozhodí. Skôr naopak, ste rada, ak vás nikto neotravuje a robíte si veci po svojom. Pocitovo rovnaké je ale dojatie nad ďalším členom rodiny, pričom ale časť z vás by chcela byť doma so starším dieťaťom, lebo sa cítite vynechaná z jeho života a nestihnete pokroky, hlášky a momentky, ktoré sa dejú počas dní, kým ste preč. Iné sú aj návštevy. Kým po prvom pôrode prichádza muž po opici, po druhom príde s opičkou na krku, ktorá pri odchode z nemocnice reve, lebo mama nejde s nimi domov.
Intenzita a prítomnosť jednotlivých bodov sa samozrejme mení podľa veku a psychického rozpoloženia staršieho dieťaťa, ale ak sa chystáte hupsnúť na druhé, odborne povedané „snažilkovať“, tieto body majte na pamäti a ďalší požehnaný stav vás nezaskočí nepripravené.

Najkrajšie obdobie v živote ženy alebo TOTO mi o tehotenstve nepovedali!

Pre mnoho žien sú dve čiarky splneným životným snom… Nájdu sa aj také, pre ktoré je to nočná mora, ale o takých neviem napísať nič bližšie, pretože ja som bola v tej prvej kategórii.

Hoci som si myslela, že to príde trochu neskôr po svadbe, aby sme stihli ešte letné mladomanželské radovánky na čele so svadobnou cestou, no keďže môj manžel je mimoriadne plodný (ako to on sám rád prízvukuje), zadarilo sa nám už necelý mesiac po uzákonení nášho zväzku (takže tí horší z matematiky sa pýtali, či som sa vydávala tehotná)… A nastalo pre mňa povestné najkrajšie obdobie v živote ženy… Iba, že by nie.
Nechcem byť nevďačná za požehnanie môcť priviesť na svet nový život, ale buďme k sebe úprimní, nerobme si o deviatich mesiacoch tehotenstva zbytočné romantické ilúzie… Svoje určite vedia aj muži, ktorí toto obdobie prežívali so svojimi polovičkami takpovediac z povzdálí. (pozn. Matky, ktoré to prežívali celý čas v eufórii, radosti a úplnej pohode, nech radšej ani nečítajú ďalej, aby si ušetrili nevraživé komentáre, aká som otrasná žena, pozn. 2: Ženy, ktoré ešte deti nemajú, nech čítajú na vlastné riziko, ja si vás na svedomie neberiem).

Ranná nevoľnosť

Gratulujem ženám, ktoré ju nemali a súcitím so všetkými ostatnými. Keď sa na teste objavili dva pásiky, samozrejme prestala som požívať alkoholické nápoje a aj cigarety sa stali tabu… Ale napriek tomu som mala prvých päť mesiacov takmer nepretržitú opicu. Vracanie síce nebolo na dennom poriadku, ale prišlo hocikedy, ideálne neskoro večer, takže prídavné meno RANNÁ v onom slovnom spojení by sme mohli zameniť za CELODENNÁ, nepredvídateľná a niekedy nekončiaca nevoľnosť. Ak aj pojem ranná nevoľnosť bol myslený ako nevoľnosť v počiatkoch tehotenstva, ani to u mňa neplatilo. Obyčajné umývanie zubov sa stalo na dlhé mesiace nočnou napínacou morou a nepomohlo ani, že som do svojho jedálnička zaradila oveľa skoršie raňajky, na aké som bola predtým zvyknutá. Cesta prostriedkami hromadnej dopravy s prímesami rôznych pachov tiež nebola prechádzka voňavou ružovou záhradou.

Tehotenstvo nie je choroba

Ok, súhlasím, čakať dieťa nie je choroba, ale keď si to vezmeme čisto z fyziologického hľadiska, tak by sme to pokojne za milý druh ochorenia brať mohli! Veď sa pozrime na niektoré príznaky: nevoľnosť, zápcha, narastajúca hmotnosť, opuchnuté končatiny, problémy s dýchaním, pohybové komplikácie, únava, zmeny nálad, zmena stavu chrupu, vlasov či pleti, kŕčové žily, zavodnenie … Spomenuté a ešte ďalšie rozličné symptómy trvajú plus mínus deväť mesiacov a pôrodom sa z nich žena vylieči (aspoň z niektorých) Pričom každý z nich osamote bez sprievodného javu gravidity by pokojne mohol byť dôvodom minimálne na návštevu lekárne, ak nie aj na lekárske vyšetrenie. Detaily by som určite rada vynechala, pretože niektorí čítajú blogy pri jedení, ale nedá mi nepriblížiť jeden môj bežný tehotenský deň. Z prvého výkladu si vyberám taký, kedy sa mi už obúvalo o čosi ťažšie, ale stále som bola práceschopná: Sú tri hodiny ráno, vstávam a idem na wc, pretože musím cikať. Nie je to každú noc, ale s blížiacim sa termínom čoraz častejšie. Ľahnem si naspäť, aby som vstala opäť na budík. 6:40 vstávam tentoraz už naozaj. Skúsim ísť na záchod (nielen cikať), nebola som už dva dni, ale evidentne ešte neprišla „moja chvíľa”… Spravím si niečo malé na zobnutie… Jogurty sa mi hnusia, takže to istí môj obľúbený rožok s maslom a salámou. Umyjem si zuby, ale len decentne, lebo ma v momente napína. Namaľujem si tvár a oblečiem si niečo dostatočne elastické, aby mi to vďaka bruchu neprasklo vo švíkoch. V práci už o tehotenstve vedia, takže si hrdo oblečiem aj niečo obtiahnutejšie, čo je už vlastne skoro všetko. Dám si parfum (jeden z ktorého mi nie je blivno) a pobehnem” na autobus. Kým prídem do práce, dvakrát prestúpim, trikrát sa spotím, raz ma obleje studený pot a asi štyrikrát ma napne na vracanie (bez ohľadu na prítomnosť nežiaduceho pachu). V práci robím za počítačom, pričom nohy mám vyložené buď na bedni od kompu, debničke, ktorú mi požičala kolegyňa, alebo na smetiaku – podľa polohy, v ktorej chcú byť moje nohy. Je mi zle, akoby som večer predtým chľastala a spala len 4 hodiny… Neviem sa dočkať obeda (prípadne v iný deň je variant, že nemám chuť jesť vôbec nič). Po obede prichádza chod niečoho sladkého (na moju obhajobu, niekedy je to ovocie). Opäť si sadám k počítaču, zrazu dostanem kŕče a musím sa ísť natiahnuť na gauč, ešteže máme v práci relax room. Ak ma nebolí maternica, idem si po práci zacvičiť. Opakuje sa scenár z cesty do práce. Večer prídem domov a zjem čosi ľahké (manžel tvrdí, že vyzerám, že by som mu pokojne v noci zjedla hlavu) a k tomu acidko… Jeden nikdy nevie, možno zajtra sa to už podarí. Pri hudbe alebo pri pozeraní televízie si hladkám čoraz väčšie bruško (hoci som počula, že niektorým mamičkám to ich lekár zakázal… Ja som ale rebelka) Dám si dlhú sprchu, natriem si strie a idem spať.

S menšími obmenami, ku ktorým sa postupne pridávali iné radosti” a niektoré zas ustúpili, som sa takto dopracovala až do ôsmeho mesiaca, kedy nepríjemnosti prestali a zostala len ťarbavosť, dýchavičnosť a tlaky na mechúr. A to som patrila k ženám bez komplikácií v tehotenstve… O vysokom krvnom tlaku, tehotenskej cukrovke, či iných rizikách u mňa našťastie reč nebola… Takže, ak nabudúce uvidíte dychčiacu tehotnú ženu, ktorá heroicky vyšliapala tri poschodia, odpustite si poznámku (aj v duchu): Čo tak funíš, veď tehotenstvo nie je choroba!”

Tehotenské chute

Úprimne verím, že sú na svete tehotné ženy, ktoré reálne mali chuť na salámový chlieb s džemom alebo uhorky so šľahačkou, inak by sa to asi všetci ľudia dookola nepýtali, či??? Áno, jedla som piate cez deviate a nie vždy s kostolným poriadkom a v kresťanskú hodinu, ale išla som na to postupne. Najprv slané potom sladké, nikdy nie v kombinácii. A skutočne neviem, čo majú všetci s uhorkami (toť aj v reklame na istý mobilný balíček), ja som za celé tehotenstvo jedla kyslé uhorky asi len dvakrát a aj to vtedy, keď som dostala chuť na granatír a k nemu mi jednoznačne pasujú práve zavarené nakladačky. Ale ako sa vraví, koľko ľudí, toľko chutí a to isté platí aj pre tehotné ženy, takže nie, nemusí každá zákonite vykupovať regály s uhorkami a NEMUSÍTE SA ICH NA TO DOOKOLA PÝTAŤ. Ďakujem a aj vám dobrú chuť!

Nie si tučná, si tehotná

Áno, to veľmi dobre viem, ale to neoprávňuje ľudí bez vyzvania, opýtania či iného upozornenia chytať tehotenský pupok! Chápem, že trčí do priestoru a láka k dotyku, ale stále ide o MOJE brucho, ktoré dovtedy nikoho nijako nelákalo si ho konverzačne pochytkať. V tejto súvislosti som videla video, v ktorom tehotná žena vystavená hromadnému chytaniu bruška, začne na oplátku chytať prsia či rozkrok majiteľov oných cudzích rúk na JEJ pupku… Pekne vystihnutá podstata. Tehotné ženy sa s vami rady podelia o radosť z kopania, aby ste si aj vy vedeli predstaviť, čo práve prežívajú, ale vtedy, keď to tak samy cítia a u ľudí, ktorí sú im blízki… Tak si najbližšie pri stretnutí s nastávajúcou mamičkou strčte ruky do vrecka.

Najkrajšie obdobie v živote ženy

Určite nemôžem nesúhlasiť, že nosiť pod srdcom nový život je neuveriteľný zážitok, ale slovo najkrajšie by nejedna z takzvaných tehuliek (ak mám použiť obľúbený terminus technicus zo známej stránky netypicky zafarbeného nepárnokopytníka) asi pri pohľade do zrkadla zamenila za rôzne iné prídavné mená. Okrem toho, že žena naberá na hmotnosti, tehotenstvo je popretkávané viacerými sprievodnými javmi, ktoré som už spomínala vyššie. Faktom ale zostáva, že tehotné ženy sú čarovné a že im nový život rozžiaruje tvár (nielen nadbytočným mazivom) a aspoň za seba môžem povedať, že tehotenstvo mi dávalo akýsi pocit výnimočnosti… ALE slovo najkrajšie by som určite nahradila slovami ako napríklad: najprekvapivejšie (Dosť ma prekvapilo, ako rýchlo dokážem naberať kilogramy a zároveň zabudnúť na všetky zásady správneho stravovania, ktoré som dovtedy viac-menej dodržiavala), najčudnejšie (Nechápala som, ako môže žena tak rýchlo stratiť očný kontakt s určitými časťami svojho tela a prísť o dovtedy pre ňu ľahko zvládnuteľné schopnosti – napríklad bez komplikácií si viazať šnúrky na topánkach, či nacikať do skúmavky…), najťažšie (ale nie v prenesenom zmysle slova… Myslím čisté čísla na váhe), najčarovnejšie (Bola som úplne mimo z toho, čo sa dokáže odohrávať v mojom tele vďaka malému oplodnenému vajíčku), najočakávanejšie (Dostalo ma, keď som zistila, že privediem na svet ozajstného človeka) a určite aj najhrôzostrašnejšie (Aj keď som si to nechcela pripustiť, veľmi som sa bála, aby všetko dobre dopadlo a aby som to napriek svojim sklonom k panike zvládla). A keďže mám tehotenstvo už nejaký ten piatok za sebou a výsledok nesie meno Karol, môžem dodať, že najkrajšie obdobie nielen v živote ženy, ale aj muža prežívame spolu s drahým práve teraz… Iba, že by nie